Lucas 22

TUE

1 Pã púuri tiiré wʉ́oya maniré yaarí bosebʉreco wáaadaro péero dʉsayíro. Tii bosebʉreco wãmecʉtia Pascua.

2 Paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá “¿deero tii Jesuré sĩãrṍ boomíĩto?” jĩĩyira. Cʉ̃ʉ̃rẽ sĩãdʉgápacara, basocáre cui niiyira.

3 Judas cʉ̃́ã “Iscariote” jĩĩgʉ̃́rẽ Satanás sããyigʉ. Jesús buerá doce menamacʉ̃ niimiyigʉ.

4 Cʉ̃ʉ̃ paiaré dutirá, Cõãmacʉ̃wii coterí basocare dutirá pʉtopʉ wáayigʉ. Toopʉ́ jea, Jesuré ticoadarere cʉ̃́ãmena wedeseyigʉ.

5 Cʉ̃ʉ̃ jĩĩrére tʉorá, bayiró ʉseniyira.

6 —Jáʉ, teerora tiiwá, jĩĩyigʉ.

7 Too síro pã púuri tiirémena wʉ́oya maniré yaarí bʉreco jeayiro. Tiibʉreco niirĩ, sĩcʉ̃ corderore cʉ̃́ã Pascua boseyagʉdʉre sĩãnóã.

8 Teebʉrecorire Jesús Pedrore, Juanrẽ́ biiro jĩĩcoyigʉ:

9 —¿Noopʉ́ ʉ̃sã quẽnorĩ́ boogári? jĩĩyira.

10 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:

11 Tiiwií õpʉ̃rẽ jĩĩwa: “ ‘¿Noopʉ́ niigari yʉʉ buerámena Pascua boseyaadari tatia?’ jĩĩãwĩ ʉ̃sãrẽ buegʉ́”, jĩĩwa.

12 Cʉ̃ʉ̃ ʉ̃mʉã́rõ macã tatia quẽnoã́ri tatiacapʉ ẽñogʉ̃́daqui. Toopʉ́ quẽnoyúewa, jĩĩcoyigʉ.

13 Cʉ̃́ã wáa, toopʉ́ Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩãrirobirora niipetirere bʉayíra. Toopʉ́ cʉ̃́ã Pascua boseyaadarere quẽnoyíra.

14 Yaarítono jeari, Jesús cʉ̃ʉ̃ beseriramena yaaadara jeanuãyira.

15 Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:

16 Yʉʉre tʉoyá: Mecʉ̃ãmena Pascua yaarére yaanemoricu sáa, tée yʉʉ Õpʉ̃ sããri siropʉ, jĩĩyigʉ.

17 Teero jĩĩãri siro, vino bapare née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ bueráre jĩĩyigʉ:

18 Yʉʉre tʉoyá: Mecʉ̃ãmena yʉʉ vino sĩninemóricu sáa, tée yʉʉ Õpʉ̃ sããri siropʉ, jĩĩyigʉ.

19 Pãrẽ née, Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticoyigʉ. Túajea, pʉatásã, batogʉra, jĩĩyigʉ:

20 Yaaari siro, teerora tiiyígʉ sĩnirí bapamena. Cʉ̃ʉ̃ bueráre tĩ́ãgʉ̃, jĩĩyigʉ:

21 Tʉoyá: Ãno yʉʉmena yaaduii yʉʉre ĩñatutirapʉre ticogʉdʉ.

22 Yʉʉ niipetira sõwʉ̃rẽ Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ jĩĩrõbirora wáaadacu. Bóaneõgʉ̃ niigʉ̃daqui yʉʉre ticogʉdʉpeja, jĩĩyigʉ.

23 Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃́ã basiro cãmerĩ́ sãĩñáyira:

24 Too síro Jesús buerá cʉ̃́ã basiro bayiró cãmerĩ́ wedeseyira.

25 Teero tiigʉ́, Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:

26 Mʉ́ãpeja cʉ̃́ã tiiróbiro tiiríjãña. Biirope tiiyá. Mʉ́ã menamacʉ̃ ʉpʉtí macʉ̃ niigʉ̃́ niitugʉ tiiróbiro niirecʉtiaro. Mʉ́ãrẽ dutigʉ́ padecotegʉ tiiróbiro niirecʉtiaro.

27 Mʉ́ã tʉgueñarĩ, ¿niipé ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ? ¿Yaaduigʉpe o cʉ̃ʉ̃rẽ yaaré péocotegʉpe? Yaaduigʉpe ʉpʉtí macʉ̃ niiĩ. Yʉʉ doca mʉ́ãmena niigʉ̃, yaaré péocotegʉ tiiróbiro niiã.

28 ’Mʉ́ã niiã yʉʉmena niirucujãrã. Yʉʉre merẽã wáari, mʉ́ãcã ñañarõ netõápua.

29 Teero tiigʉ́, yʉʉcã yʉʉ Pacʉ yʉʉre Õpʉ̃ sõnecorirobirora mʉ́ãrẽ õpãrã́ sõnecogʉda.

30 Biiro tiirí, mʉ́ã yʉʉ Õpʉ̃ niirṍpʉ boseya, duiadacu. Mʉ́ã õpãrã́ duirépĩrĩpʉ duiadacu, Israelya põna macãrã doce põnarĩrẽ dutiadara, jĩĩyigʉ.

31 Jesús jĩĩnemoyigʉ:

32 Cʉ̃ʉ̃ mʉʉrẽ ñañodʉgári ĩñagʉ̃, yʉʉpe padeodúrijããrõ jĩĩgʉ̃, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩbosáawʉ̃. Teeré mʉʉ netõã́ri siro, padeó, mʉʉya wedera yʉʉre padeoráre wãcũtutuari tiiyá, jĩĩyigʉ.

33 Pedro yʉʉyigʉ:

34 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ:

35 Apeyé cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:

36 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:

37 Yʉʉre tʉoyá: Cõãmacʉ̃ye queti jóaripũpʉ yée maquẽrẽ jóarigue diamacʉ̃́ wáaadare niirõ tiia. Ate jóanoã: “ ‘Cʉ̃ʉ̃cã dutirére netõnʉcã́gʉ̃ niiĩ’ jĩĩ wãcũmiwã basocá cʉ̃ʉ̃rẽ”, jĩĩ jóanoã. Niipetire yée maquẽrẽ jóarigue diamacʉ̃́ wáaadacu, jĩĩyigʉ.

38 —Jã́ã, ʉ̃sã Õpʉ̃, ate espada pʉapĩ́ niiã, jĩĩyira.

39 Jesús witiwa, cʉ̃ʉ̃ tiirucúrirobiro Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivopʉ wáayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉyíra.

40 Toopʉ́ jeagʉ, cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:

41 Teero jĩĩtoa, cʉ̃́ã sʉguero ʉ̃tãpe déecogʉ jearócõrõ yoaro wáayigʉ. Toopʉ́ ñicãcoberimena jeacũmu, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩyígʉ. Sãĩgʉ̃́ jĩĩyigʉ:

42 —Pacʉ, mʉʉ boogʉ́, yʉʉ ñañarõ netõã́darere netõnéña. Yʉʉ teero jĩĩpacari, yʉʉ boorére tiiríjãña; mʉʉ boorépe wáaaro, jĩĩyigʉ.

43 Sĩcʉ̃ ángele ʉ̃mʉã́se macʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ bauáyigʉ. Bauá, cʉ̃ʉ̃rẽ tutuari tiiyígʉ.

44 Cʉ̃ʉ̃ ñañarõ netõã́dare wãcũpatigʉ niijĩgʉ̃, nemorṍ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩyígʉ. Cʉ̃ʉ̃ ʉsotíre paca díi tiiróbiro oco tabidiayiro.

45 Cʉ̃ʉ̃ Cõãmacʉ̃rẽ sãĩã́ri siro, wʉ̃mʉnʉcã, cʉ̃ʉ̃ buerá pʉtopʉ cãmepʉtʉ́ayigʉ. Cʉ̃́ãrẽ cãniã́rirapʉre bʉajeáyigʉ. Cʉ̃́ã bayiró wãcũrecʉtiarira niijĩrã, cãnijṍãyira.

46 Cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:

47 Jesús cʉ̃́ãmena wedesegʉ tiiríra, paʉ basocá atiyira. Jesús buerá doce menamacʉ̃ niimiãrigʉ Judas wãmecʉtigʉ cʉ̃́ãrẽ sʉosʉguéyigʉ. Jea, Jesús pʉto atiyigʉ, cʉ̃ʉ̃ wasopúrore ũpũgʉ̃dʉ tiirí.

48 Jesús cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩyigʉ:

49 Cʉ̃ʉ̃ buerá cʉ̃ʉ̃rẽ ñeeãdarere ĩñarã, sãĩñáyira:

50 Sĩcʉ̃ Jesús buegʉ́ paiaré dutigʉ́re padecotegʉre páatacojãyigʉ. Diamacʉ̃́ macã cãmopérore páatayigʉ.

51 Jesús cʉ̃ʉ̃ bueráre: —Nocõrõrã tiiyá, jĩĩyigʉ.

52 Cʉ̃ʉ̃rẽ ñeerã jeará niiyira: Paiaré dutirá, Cõãmacʉ̃wii coterí basocare dutirá, bʉtoá dutirácã niiyira. Jesús cʉ̃́ãrẽ jĩĩyigʉ:

53 Bʉ́recoricõrõ yʉʉ Cõãmacʉ̃wiipʉ mʉ́ãmena niirĩ, ñeeriwʉ. Mecʉ̃tígã mʉ́ã booró tiirítono jeaa. Satanás naĩtĩãrõpʉ niigʉ̃́ dutirépere tiia mʉ́ã, jĩĩyigʉ Jesús.

54 Jesuré ñeeãri siro, néewayira. Paiaré dutigʉ́ya wiipʉ néesãwayira. Pedrope yoasãñurõ cʉ̃ʉ̃rẽ nʉnʉyígʉ.

55 Basocá paiaré dutigʉ́ya wii popea macã yepa decopʉ pecame dioyíra. Dioári siro, duiyira. Pedro cʉ̃́ãmena duiyigʉ.

56 Sĩcõ tiiwií padecotego Pedro toopʉ́ duiri ĩñayigo. Cʉ̃ʉ̃rẽ ĩñagõrã ĩña: —Ãnicã́ ĩ́nimena wáarucuarigʉra niiĩrã, jĩĩyigo.

57 —Cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga, jĩĩyigʉ.

58 Too sírogã ãpĩ cʉ̃ʉ̃rẽ ĩña: —Mʉʉcã ĩ́ni menamacʉ̃ niiã, jĩĩyigʉ.

59 Sica hora siro ãpĩ jĩĩnemojãyigʉ:

60 Pedrope yʉʉyigʉ:

61 Jesús Pedrore cãmeñácoyigʉ. Toorá Pedro marĩ Õpʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ jĩĩãriguere wãcũbʉayigʉ: “Mecʉ̃ã macã ñami cãrẽquẽ wedeadari sʉguero, yʉʉre ĩtĩã́rĩ ‘cʉ̃ʉ̃rẽ masĩriga’ jĩĩgʉ̃dacu mʉʉ”, jĩĩyigʉ.

62 Teeré wãcũbʉagʉ, witiwa, bayiró utiyigʉ.

63 Jesuré coterá cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́, páayira.

64 Cʉ̃ʉ̃ capearire biaápeyira. Teero tii, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira:

65 Pee apeyé jĩĩnemo, cʉ̃ʉ̃rẽ buijã́yira.

66 Bóeri bʉtoá dutirá, paiaré dutirá, Moisés jóarigue buerá neãyira. Teero tiirí, Jesuré Judíoare Dutirá Peti neãrí wiipʉ néewayira. Toopʉ́ jeari, cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira:

67 —Wedeya ʉ̃sãrẽ: ¿Mʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiĩ? jĩĩyira.

68 Yʉʉ mʉ́ãrẽ sãĩñárĩ, yʉʉricu.

69 Ateré mʉ́ãrẽ wedegʉda: Mecʉ̃ãmena yʉʉ niipetira sõwʉ̃ Cõãmacʉ̃ tutuare cʉonetṍgʉ̃ pʉto cʉ̃ʉ̃ diamacʉ̃́pe duigʉdacu, jĩĩyigʉ.

70 Cʉ̃́ã niipetira sãĩñáyira:

71 Cʉ̃́ã jĩĩyira:

Ler em outra tradução

Comparar lado a lado