1 Cincuenta bʉrecori Pascua netõrí siro, Pentecostés wãmecʉtiri bosebʉreco wáayiro. Tii bosebʉreco niirĩ, niipetira Jesuré padeorá sĩcãrõména neãyira.
2 Tiiwiipʉ́ cʉ̃́ã duiri, wãcũña manirṍ wĩno bayiró atiro tiiróbiro ʉ̃mʉã́sepʉ bʉsʉdiatiyiro. Tiiwií bʉsʉsesajõãyiro.
3 Teero wáari, pecame jʉ̃ʉ̃rípõnabiro bauré cʉ̃́ãcõrõrẽ pesayucoyiro.
4 Niipetiramena Espíritu Santo niinʉcãgʉ̃ jeayigʉ. Cʉ̃ʉ̃ dutirémena ãpẽrã́ basocáye wedeserere masĩripacara, wedesenʉcãyira.
5 Teebʉrecorire Jerusalénpʉre paʉ judíoa apeyé dita macãrãpʉ niiyira. Cʉ̃́ã Cõãmacʉ̃rẽ quioníremena padeorá niiyira.
6 Cʉ̃́ã tee bʉsʉri tʉorá, toopʉ́ neãwayira. Deero jĩĩmasĩriyira, cʉ̃́ã pʉtopʉ jeara. Cʉ̃́ã basocácõrõ cʉ̃́ãye wedeseremena Jesús bueráre wedeseri tʉoyíra.
7 Tʉomaníjõãrã, cãmerĩ́ jĩĩyira:
8 ¿Deero tiirá marĩyere ãñurõ wedeseri tʉoi?
9 Marĩ aperó macãrã niiã. Partia macãrã, Media macãrã, Elam macãrã, Mesopotamia macãrã, Judea macãrã, Capadocia macãrã, Ponto macãrã, Asia macãrã niiã marĩ.
10 Frigia macãrã, Panfilia macãrã, Egipto macãrã, Cirene pʉto macãrã niiã marĩ. Cirene Libia ditapʉ niiã. Sĩquẽrã Roma atirá niiĩya.
11 Cʉ̃́ã sĩquẽrã judíoa niiĩya. Ãpẽrã́ judíoa niihẽrã Cõãmacʉ̃rẽ padeoóya. Ãpẽrã́ Creta macãrã, Arabia macãrã niiĩya. Marĩ niipetira marĩye wedeseremena tʉorá tiia Cõãmacʉ̃ ãñuré tiirére, jĩĩyira.
12 Niipetira tʉomaníjõãyira.
13 Sĩquẽrã cʉ̃́ãrẽ buijã́yira.
14 Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, Pedro ãpẽrã́ once Jesús beseriramena wʉ̃mʉnʉcã, bayiró bʉsʉrómena wedeyigʉ:
15 “Ãniã cũmurã tiiíya” jĩĩ wãcũmiã mʉ́ã. Cũmurã mee tiiíya. Mecʉ̃tígã ñamisãñurõgã nueve niiã.
16 Mʉ́ã mecʉ̃tígã tʉorére too sʉgueropʉ profeta Joel jóarigʉ niiwĩ:
17 Atibʉ́reco petiádari sʉguero, Espíritu Santore niipetirare ticodiocogʉda, jĩĩrigʉ niiwĩ Cõãmacʉ̃.
18 Yʉʉre padecoterare Espíritu Santore ticodiocogʉdacu.
19 Ʉ̃mʉã́sepʉre merẽã bauré tiigʉ́dacu.
20 Muĩpũ bʉ́reco macʉ̃ naĩtĩãjõãgʉ̃daqui.
21 Sĩcʉ̃: “Yʉʉ Õpʉ̃, yʉʉre netõnéña” jĩĩ sãĩgʉ̃́no netõnénogʉ̃daqui,
22 ’Yáa wedera, yʉʉ jĩĩrére ãñurõ tʉoyá, jĩĩyigʉ sũcã—. Jesús Nazaret macã macʉ̃rẽ mʉ́ã ĩñajĩyu. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃mena pee ãñuré tiirígʉ niiwĩ. Bayiró tutuaremena tiiẽ́ñore tiirígʉ niiwĩ cʉ̃ʉ̃mena. Teeré mʉ́ã ãñurõ masĩã.
23 Mʉ́ã cʉ̃ʉ̃rẽna curusapʉ sĩãdutíra, ñañarã́pʉre ticowʉ. Cõãmacʉ̃ tíatopʉ “teero wáaadacu” jĩĩrirobirora wáawʉ.
24 Cõãmacʉ̃ Jesuré diarigʉpʉre masõrigʉ niiwĩ. Cʉ̃ʉ̃ diadoaririgʉ niiwĩ. Masãgʉ̃dʉ niigʉ̃ tiiyígʉ.
25 Tíatopʉ David jóasʉguerigʉ niiwĩ Cristo Cõãmacʉ̃mena wedeseadarere:
28 Yʉʉre catiré petihére bʉanʉcã́rĩ tiiwʉ́.
29 ’Yáa wedera, ãñurõ tʉojĩ́ña ména marĩ ñecʉ̃ Daviyé maquẽrẽ. Cʉ̃ʉ̃ diajõãyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ diari, cʉ̃ʉ̃rẽ yaaríra niiwã. Cʉ̃ʉ̃ diari yaarí cope masãcope marĩ pʉtopʉra niiã ména.
30 David catigʉ, profeta niirigʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ too síropʉ tiiádarere masĩjĩgʉ̃, wederigʉ niiwĩ: “Mʉʉ pã́rãmi niinʉnʉsegʉpʉ mʉʉ dutirobirora atiditaré Õpʉ̃ niigʉ̃daqui”, jĩĩrigʉ niiwĩ Cõãmacʉ̃ quioníremena.
31 Teero tiigʉ́, David Cõãmacʉ̃ beserigʉ diarigʉpʉre masõriguere ĩñagʉ̃ tiiróbiro jóarigʉ niiwĩ: “Mʉʉ yʉʉre diarira ĩñanorõpʉ cõãdoaricu. Yáa õpʉ̃ʉ̃ bóaricu”.
32 Jesuré wáaadarere jóarigʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽna masõrigʉ niiwĩ. Teeré ʉ̃sã niipetira ĩñawʉ̃.
33 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ʉ̃mʉã́sepʉ néemʉãrigʉ niiwĩ, cʉ̃ʉ̃ diamacʉ̃́pe duiaro jĩĩgʉ̃. Cʉ̃ʉ̃ Pacʉ tíatopʉ jĩĩrirobirora cʉ̃ʉ̃rẽ Espíritu Santore ticoyigʉ. Cʉ̃ʉ̃pe ʉ̃sãrẽ ticonetõnecoarigʉ niiãwĩ. Teerá niiã mʉ́ã ĩñaãrigue, mʉ́ã tʉoárigue.
34 Davipé cʉ̃ʉ̃ya õpʉ̃ʉ̃mena ʉ̃mʉã́sepʉre mʉãwaririgʉ niiwĩ. Mʉãwaripacʉ, ateré jóarigʉ niiwĩ:
35 tée mʉʉrẽ ĩñatutirare mʉʉ dutiriguere yʉʉ ãñurõ yʉʉri tiirípʉ”,
36 ’Teero tiirá, judíoa niipetira tʉomasĩ́ãrõ. Mʉ́ã Jesuré curusapʉ páabiatu sĩãdutípacari, Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽna marĩ Õpʉ̃ wáari tiirígʉ niiwĩ. Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃rẽ ticodiocorigʉ niiwĩ, marĩrẽ netõnéãrõ jĩĩgʉ̃, jĩĩ wedeyigʉ Pedro.
37 Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉorá, bayiró wãcũpati, sãĩñáyira:
38 Pedro cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ:
39 Cõãmacʉ̃ marĩ Õpʉ̃ tíatopʉ jĩĩrirobirora mʉ́ãrẽ, mʉ́ã põna niinʉnʉserare, yoaro macãrãcãrẽ, niipetira cʉ̃ʉ̃ beseráre Espíritu Santore ticogʉdaqui, jĩĩyigʉ Pedro.
40 Cʉ̃ʉ̃ tee dícʉ wederiyigʉ. Cʉ̃́ãrẽ wãcũtutuare tico, ãñurõ quioníremena wedenemoyigʉ:
41 Pedro wedeariguere padeorá wãmeõtinoyira. Tiibʉrecora Jesuré padeorámena tres mil watoa basocá niinemoyira.
42 Cʉ̃́ã Jesús beserira buerére tʉorucúyira. Niipetira Jesuré padeorá cãmerĩ́ wéepeo niijãyira. Sʉoyá, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩ tiirucúyira.
43 Jesús beserira diarecʉtirare netõné, apeyé pee Cõãmacʉ̃ sĩcʉ̃rã tiimasĩ́rere tiiẽ́ñoyira. Cʉ̃́ã tiirére ĩñarã, basocá niipetira cuirucuyira.
44 Jesuré padeorá sicapõna macãrã tiiróbiro niiyira. Cʉ̃́ã cʉorére cãmerĩ́ batorucuyira.
45 Peedita cʉorá, apeyenó pee cʉorá teeré dúayira. Cʉ̃́ã dúa wapatáriguere apeyenó cʉohérare batoyira.
46 Bʉ́recoricõrõ niipetira súubusera neãyira Cõãmacʉ̃wiipʉ. Cʉ̃́ãye wiseripʉ ʉseniremena cãmerĩ́ sʉoyárucuyira.
47 Cõãmacʉ̃rẽ ʉsenire ticorucujãyira. Ãpẽrãcã́ cʉ̃́ãrẽ ãñurõ ĩña padeoyíra. Bʉ́recoricõrõ Cõãmacʉ̃ padeorí tiiyígʉ cʉ̃ʉ̃rẽ padeohérare. Jõõpemena Jesuré paʉ padeomʉ́ãnʉcãyira.