1 Milí bratia, sami najlepšie viete, že naša návšteva u vás nebola márna.
2 Viete, ako sme trpeli a akú potupu sme znášali vo Filipách. A predsa nám Boh dal odvahu zvestovať vám Božie radostné posolstvo, hoci sme boli obklopení nepriateľmi.
3 Vidíte teda, že za naším kázaním neboli nijaké pochybné ciele ani bočné úmysly, naša reč bola priama a úprimná.
4 Boh nás poveril úlohou hlásať jeho radostné posolstvo, a preto nechceme byť pekní v očiach ľudí, ale chceme sa páčiť Bohu, ktorý pozná aj najtajnejšie myšlienky nášho srdca.
5 Nikdy sme sa nepokúšali získať niekoho lichôtkami, ako dobre viete, ani sme predstieraným priateľstvom nemámili od nikoho peniaze, Boh nám je svedok.
6 Ani sme pre seba nepožadovali nijaké zvláštne pocty, hoci sme ako apoštoli mali akiste na vašu úctu nárok.
7 Skôr sme dali prednosť matersky láskavému a nežnému prístupu,
8 a tak sme si vás zamilovali, že by sme vám dali nielen Božie posolstvo, ale aj vlastné životy.
9 Spomínate si ešte, milí bratia, ako tvrdo sme si zarábali u vás na každodenný chlieb? Vo dne v noci sme pracovali, aby sme pri hlásaní radostnej zvesti neboli nikomu na ťarchu.
10 Sami môžete dosvedčiť, aj Boh je svedkom, že sme s každým veriacim zaobchádzali poctivo, spravodlivo a čestne.
11 Sami však viete, že sme vás ako otec vlastné deti
12 povzbudzovali, usmerňovali a nabádali, aby ste žili na česť a radosť Bohu, ktorý vás povolal do svojho kráľovstva a do svojej slávy.
13 Preto znovu a znovu musíme Bohu ďakovať, že ste od nás prijali slovo Božej zvesti nie ako slovo ľudské, ale ako slovo Božie, ktorým skutočne je a že pôsobí vo vašich životoch.
14 A potom sa vám stalo to isté, čo predtým zažili kresťania v Judsku: trpeli ste od vlastných krajanov.
15 Tam zabíjali Židia svojich vlastných prorokov, zabili aj Ježiša Krista a teraz zasa prenasledujú nás a odvšadiaľ nás vyháňajú. Škodia Bohu aj ľuďom.
16 My kážeme pohanom, ako sa môžu zachrániť, a oni nám v tom bránia. Ale miera ich hriechov sa čoskoro dovŕši a Boží trest ich neminie.
17 Bratia, aj keď sme museli od vás na nejaký čas odísť – no v duchu sme stále s vami – rozmýšľali sme, ako sa k vám zasa čo najskôr vrátiť.
18 Ja, Pavol, som sa o to pokúšal už niekoľko ráz, ale vždy mi to satan prekazil.
19 Lebo kto bude našou radosťou, našou nádejou, našou odmenou, až budeme raz stáť pred Kristom v deň jeho návratu?
20 Áno, vy ste naša sláva aj radosť!