1 Farizeji a učitelia Zákona, ktorí prišli za Ježišom,
2 zistili, že niektorí z jeho učeníkov jedia jedlo „nečistými“, teda neumytými rukami.
3 Židia, najmä farizeji, úzkostlivo lipli na zvykoch svojich predkov a nedotkli sa jedla, kým si obradným spôsobom neumyli ruky.
4 Aj po návrate z trhu sa najprv obradne očistili, až potom sa pustili do prípravy jedla. Bolo ešte veľa podobných predpisov, ktoré prísne dodržiavali, ako napríklad umývanie čaší, džbánov a medeného riadu.
5 Preto teraz farizeji a učitelia Zákona dorážali do Ježiša: „Prečo tvoji učeníci nedodržiavajú zvyky našich predkov a jedávajú znesvätenými rukami?“
6 Ježiš im odpovedal: „Dobre to o vás, pokrytcoch, povedal prorok Izaiáš: ‚Tento ľud hovorí, že ma ctí, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.
7 No márne ma uctieva, lebo vyučuje svoje vlastné zákony, a nie Božie.‘
8 A naozaj, Božie príkazy zanedbávate a nahrádzate ich ľudskými tradíciami.
9 Veď vy vlastne rušíte Boží zákon v mene svojich zvykov.
10 Tak napríklad Mojžiš vám takto tlmočil Božie prikázanie: ‚Cti svojho otca i matku.‘ A povedal tiež: ‚Kto potupí otca alebo matku, musí zomrieť.‘
11 Vy však tvrdíte: ‚Ktokoľvek môže svojim rodičom povedať: Nemôžem vám pomôcť, lebo to, čo som vám zo svojho zárobku mohol dať, zaniesol som do chrámu.‘
12 A vy učíte nielen to, ale dokonca bránite tomu človeku, aby pre svojho otca či matku urobil čokoľvek ďalšie;
13 takto vlastné predpisy staviate nad Božie zákony. A to je len jeden príklad z mnohých.“
14 Potom si zavolal k sebe zástup ľudí a povedal im: „Počúvajte, čo vám hovorím a pochopte:
15 Vaše vnútro neznečisťuje to, čo vchádza do úst, ale čo z nich vychádza.“
16 [Ak má niekto uši na počúvanie, nech počúva!]
17 Keď potom vstúpil do ktoréhosi domu, aby si odpočinul od zástupu, spýtali sa ho učeníci, čo mal tým výrokom na mysli.
18 Ježiš sa začudoval: „Ani vy tomu nerozumiete? Nechápete, že duši človeka nemôže uškodiť to, čo prichádza zvonka?
19 Veď to nevchádza do jeho srdca. Jedlo prechádza vnútornosťami a vychádza z tela do žumpy!“
20 Potom ešte dodal: „Človeka znesväcuje to, čo vychádza z jeho vnútra.
21 Lebo z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, ktoré vedú k nečistým telesným túžbam, krádežiam, vraždám,
22 cudzoložstvu, chamtivosti, zákernosti, klamstvám, zlobe, podlosti, závisti, urážkam, pýche a bezuzdnosti.
23 Všetko toto zlo vychádza z vnútra človeka a vzďaľuje ho od Boha.“
24 Potom Ježiš opustil Galileu a pobral sa do pohanského kraja v okolí miest Týru a Sidona. Ubytoval sa v jednom dome a chcel, aby to zostalo v tajnosti, ale márne: správa o jeho príchode sa hneď rozletela po celom kraji.
25 Dozvedela sa o ňom aj žena, ktorá ho vyhľadala a na kolenách prosila, aby uzdravil jej pomätenú dcérku.
26 Tá žena bola pohanka, pochádzala z Fenície.
27 Ježiš jej povedal: „Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je správne brať chlieb deťom a hádzať ho psom!“
28 Ale žena sa nedala odbiť. „Pane, šteňatám spadnú zo stola aspoň omrvinky po deťoch.“
29 Ježiš jej povedal: „Pre tvoje slová, ktorými si ukázala, ako mi dôveruješ, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry.“
30 A naozaj, keď sa žena vrátila domov, našla dieťa pokojne spať. Po pomätenosti nebolo ani stopy.
31 Z Týru šiel Ježiš do Sidonu a odtiaľ popri Galilejskom mori do oblasti zvanej Desaťmestie.
32 Tam k nemu priviedli človeka, ktorý bol hluchý a rozprával len s ťažkosťami: chceli, aby ho Ježiš uzdravil.
33 Ježiš ho odviedol trochu nabok od ľudí, dotkol sa prstami jeho uší a potom sa mu naslineným prstom dotkol jazyka.
34 Uprel zrak k nebu, so stonom sa pomodlil a zvolal: „Efata!“ – čo znamená „Otvor sa!“
35 V tej chvíli hluchonemý počul a začal zrozumiteľne hovoriť.
36 Potom sa Ježiš obrátil k prítomným a žiadal ich, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím väčšmi to prikazoval, tým rýchlejšie sa správa o tom šírila.
37 Ľudia žasli a nevychádzali z údivu: „Robí neuveriteľné veci! Hluchým vracia sluch a nemým reč!“