1 Preto už nezostávajme len pri základoch Kristovho učenia, ako je pokánie z hriešnych skutkov (ktoré vedú k smrti), viera v Boha,
2 učenie o očisťovaní, vkladaní rúk, vzkriesení z mŕtvych a večnom súde, ale smerujeme k dospelosti,
3 a ak Boh dovolí, budeme duchovne rásť.
4 Pre tých, ktorých jasné svetlo evanjelia už raz osvietilo,
5 ktorí na sebe okúsili, aké nádherné sú Božie nebeské dary, ktorí boli obdarení Svätým Duchom, počuli Božie spásne slovo a zakúsili niečo z moci budúceho sveta –
6 pre tých nie je možné, aby znova robili pokánie a opäť sa obrátili k Bohu, ak sa vedome od neho odvrátili a boli mu neverní. Svojou neverou totiž znova pribili Božieho Syna na kríž a vystavili ho posmechu nepriateľov.
7 Veď zem, ktorá je výdatne zavlažovaná dažďom a dáva užitočné plodiny tým, ktorí ju obrábajú, prijíma Božie požehnanie.
8 Ale ak rodí iba tŕnie a bodľačie, je nepotrebná, súca na zavrhnutie, a napokon ju vypália.
9 Keď takto hovoríme, sme o vás presvedčení, milovaní bratia, že ste na dobrej ceste k spáse.
10 Lebo Boh nie je nespravodlivý. Nezabudne, čo ste vykonali a ako ste z lásky k nemu pomáhali iným veriacim a ešte aj pomáhate.
11 Túžime len, aby každý z vás prejavoval neochabujúcu horlivosť až do konca, keď sa naplní naša nádej.
12 Preto neklesajte vo viere, ale napodobňujte tých, ktorí sa vierou a trpezlivosťou stali dedičmi zasľúbení.
13 Keď Boh dával zasľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami:
14 „Veľmi ťa požehnám a dám ti veľké potomstvo.“
15 A tak Abrahám trpezlivo čakal, kým Boh svoj sľub nesplnil.
16 Ľudia sa totiž prísahou dovolávajú kohosi väčšieho od seba a prísaha je pre nich zárukou, ktorou sa končí každý spor.
17 Boh chcel tým, ktorým dával zasľúbenie, presvedčivo dokázať nemeniteľnosť svojho rozhodnutia, preto svoje zasľúbenie potvrdil ešte prísahou.
18 A tak tieto dve nezmeniteľné veci – zasľúbenie a prísaha – v ktorých Boh predsa nemôže klamať, sú mocným povzbudením pre nás, ktorí k nemu upíname svoju nádej.
19 Táto nádej je pre nás istou a pevnou kotvou duše, ktorá nás spája so samým Bohom až „za oponou“ v nebi,
20 kam nás predišiel Ježiš. Je naším veľkňazom naveky, ako bol Melchizedech.