1 Potom som počul mocný hlas akoby obrovského zástupu na nebi:
2 lebo správne a spravodlivé sú jeho súdy! Veď odsúdil tú veľkú neviestku, ktorá priviedla zem do záhuby svojím smilstvom, spravodlivo ju potrestal za krv svojich služobníkov, ktorá lipne na jej rukách!“
3 A znova spievali: „Haleluja! Na večné veky bude stúpať dym z tohto horiaceho mesta.“
4 Tu tých dvadsaťštyri starcov spolu so štyrmi bytosťami padlo na kolená; klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: „Amen! Haleluja!“
5 A od trónu zaznel hlas:
6 A počul som spev akoby obrovského zástupu, mohutný ako hukot vôd alebo ako dunenie hromu:
7 Radujme sa, jasajme a vzdávajme mu slávu, lebo nadišla svadba Baránkova a jeho nevesta sa pripravila.
8 Dostala bieloskvúce šaty zo žiarivého kmentu, aby sa nimi odiala.“
9 Tu mi povedal anjel: „Napíš: Šťastní sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadbu.“ A potom ešte doložil: „Toto sú slová samého Boha.“
10 Padol som mu k nohám, aby som sa mu hlboko poklonil. Ale on mi povedal: „Nerob to! Som predsa služobník ako ty a tvoji bratia, ktorí majú Ježišovo svedectvo. Bohu sa klaňaj!“
11 Vtedy sa pred mojimi očami otvorili nebesia a videl som bieleho koňa. Sedel na ňom ten, ktorý sa volá Verný a Pravdivý. To je ten, ktorý vynáša spravodlivé rozsudky a spravodlivo aj bojuje.
12 Oči mu žiarili ako plameň ohňa a na hlave sa mu skvelo množstvo kráľovských diadémov. Má napísané meno a len on sám vie, čo znamená.
13 Jeho odev bol zmáčaný krvou a jeho meno je Slovo Božie.
14 Za ním išlo nebeské vojsko na bielych koňoch. Všetci boli oblečení do čistého bieloskvúceho kmentu.
15 Z úst mu vychádza ostrý meč, aby ním bil národy. Bude nad nimi vládnuť železnou rukou. On sám bude šliapať lis trestajúceho hnevu všemohúceho Boha.
16 Na plášti a na boku má napísané meno: Kráľ kráľov a Pán pánov.
17 Videl som anjela ožiareného slnečným jasom. Mocným hlasom volal na všetky vtáky letiace prostriedkom neba: „Poďte, zlietnite sa na veľkú Božiu hostinu!
18 Budete sa sýtiť telami kráľov a vojvodcov, bojovníkov, koní i jazdcov, telami všetkých, slobodných aj otrokov, slabých aj mocných.“
19 Potom som videl dravú šelmu i kráľov zeme a ich zhromaždené vojská, aby vyrazili do boja proti jazdcovi a jeho vojsku.
20 Ale šelmu zajali a s ňou aj falošného proroka, ktorý z jej poverenia robil veľké zázraky. Nimi zvádzal všetkých, čo prijali znamenie šelmy a klaňali sa jej soche. Oboch hodili za živa do ohnivého jazera horiacej síry.
21 Ostatní boli pobití mečom vychádzajúcim z úst jazdca. A všetky vtáky sa dosýta nažrali ich mäsa.