Lucas 24

POINT

1 Jesɨc jém wiñt́ipɨc ja̱ma de jém semana, tsa̱m tsúyt́im, nɨcgac jém yo̱mtam jém tsaajoscɨɨm. Ininɨcyaj jém poot́i cɨ̱npaap jém iwatnewɨɨp. Iwagananɨcyajt́im jém tuŋgac yo̱mtam.

2 Cuando núcyaj jém tsaajoscɨɨm, iixyaj iga áŋáyñeum jém tsaajos. Aŋjoobayñeta̱wum jém jos aŋnúccuy.

3 Tɨgɨyyaj jém yo̱mtam jém tsaajosjo̱m. D́am ipádáy jém tánO̱mi Jesús imɨjta̱y.

4 Agui cɨ̱ŋyaj, d́a icutɨɨyɨ́y t́i nasne je̱m. Jesɨc iixyaj iga jemum te̱ñ wɨste̱n pɨ̱xiñ, agui tsocpa jém ipuctu̱cu.

5 Tsa̱m pɨ̱mi ichɨgaŋjécyaj jém yo̱mtam, ámquetneyaj naxyucmɨ. Jesɨc jém sɨŋyucmɨpɨc pɨ̱xiñ iñɨ́máy jém yo̱mtam:

6 Je d́am i̱ yɨɨm. Acpɨsneta̱wum. Jɨ̱staamɨ juuts miñɨ́mayt́a cuando it́ id́ɨc jém Galilea.

7 Miñɨ́máy iga jém Miññewɨɨp Sɨŋyucmɨ cɨɨjuŋcotta̱p jém malopɨc pɨxiñt́am icɨɨjo̱m, cunúnta̱p cunusyucmɨ, jesɨc jém tucunaja̱ma acpɨsta̱p.

8 Jesɨc jém yo̱mtam ijɨ̱syajpa jém aŋma̱t́i juuts iñɨ́mayñe jém Jesús.

9 Jesɨc se̱tyaj jém yo̱mtam de jém tsaajos hasta ju̱t́ aŋtuuma̱neyaj jém once con jém tuŋgac jém Jesús icuyujcɨɨwiñ. Iŋmadayyaj t́i iixyaj.

10 Sɨɨba jém Malía Magdalena, jém Xiwana y jém Malía jém Jacobo ia̱pa. Jeeyaj con jém tuŋgac más yo̱mtam iŋmadayyaj jém apóstolyaj t́i iixyaj jém tsaajosjo̱m.

11 Pero jém Jesús icuyujcɨɨwiñ ijɨ̱syaj iga mɨgooyi. D́a icupɨcyaj t́i iŋmadáy jém yo̱mtam.

12 Jesɨc póyaŋtsucum jém Peto, nɨc jém tsaajoscɨɨm. Ámcúm jém tsaajosjo̱m, iix no más jém iŋmónóycuy, tsacneta̱ tu̱m áŋe̱ymɨ. Ocmɨ se̱t jém Peto. Agui tɨ̱neaŋjac, ijɨ̱spa ijɨ̱xiaŋjo̱m t́i nasne.

13 Jesɨc jeet́im ja̱ma nɨcyajpa jém tɨgaŋjoj Emaús wɨste̱n jém Jesús icuyujcɨɨwiñ. Jém Emaús como once kilómetro ijuumɨ de jém Jerusalén.

14 Iganam nɨquiyaj jém wɨste̱n icuyujcɨɨwiñ, sɨ́p iŋmatyaj t́i iñasca jém Jesús.

15 Iganam aŋmatyajpa jém wɨste̱n, jesɨgam núc Jesús ju̱t́ nɨquiyaj; mojum iwagananɨcyaj.

16 Dios d́a ijɨ́cpa iga iixpɨguiñ jém icuyujcɨɨwiñ.

17 Jesɨc Jesús moj icwác jém wɨste̱n, iñɨ́máy:

18 Tu̱m de jeeyaj, iñɨ̱yi Cleofas, icutsoŋ. Iñɨ́máy:

19 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém pɨ̱xiñ:

20 Pero jém co̱bacpɨc pa̱nijyaj con jém aɨcht́ampɨc anaŋjagooyiyaj icɨɨjuŋcotyaj jém Jesús jém Romapɨc aŋjagooyi icɨɨjo̱m iga accaata̱iñ. Jemum cunúnta̱ cunusyucmɨ.

21 Ɨcht́am anjɨ̱stámpa id́ɨc iga jém Jesús wɨa̱p tacɨacputta taɨcht́am jém taIsraelpɨc tapɨxiñt́am. Sɨɨp nasneum tucunaja̱ma iga accaata̱.

22 Jute̱n de jém aɨcht́ampɨc yo̱mtam oy iámyaj jém tsaajos tsúyt́im. Agui atsɨgaŋjécta,

23 porque aŋmadayyaj iga d́am i̱ jém tsúts jém tsaajosjo̱m. Anɨ́mayt́a iga iixyaj wɨste̱n sɨŋyucmɨpɨc pɨ̱xiñ. Nɨmpat́im jém yo̱mtam iga aŋmadayt́a̱t́im iga pɨsneum jém Jesús.

24 Algunos de aɨcht́am oy iámyaj jém tsaajos. Nu̱ma iixyaj jém cosa juuts nɨm jém yo̱mtam. Pero d́a iixyaj jém Jesús.

25 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém wɨste̱n icuyujcɨɨwiñ:

26 ¿Que d́a iñjɨ̱spa iga yaachwatta̱p jém Cristo y ocmɨ químpa sɨŋyucmɨ?

27 Jesɨc jém Jesús moj iŋquejáy jém Dios iŋma̱t́i jém ijaychacnewɨɨp jém Moisés y jém wiñɨcpɨc profetayaj. Iŋquejáypa it́u̱mpɨy ju̱t́ jaychacneta̱ de jém Cristo.

28 Jesɨc núcyajum jém wɨste̱n icuyujcɨɨwiñ jém tɨgaŋjoj ju̱t́ nɨcyajpa. Iŋja̱myajpa iga jém Jesús nɨcpanam más juumɨ.

29 Jesɨc jém icuyujcɨɨwiñ iñɨ́mayyaj Jesús iga tsɨ́yiñ con jeeyaj. Nɨ́mayt́a̱:

30 Wagaco̱ñyajum mesacɨɨm. Ipɨc Jesús tu̱m caxt́ána̱ñi, moj iŋwejpát Dios. Ocmɨ iwéc jém caxt́ána̱ñi con jém wɨste̱n icuyujcɨɨwiñ.

31 Jesɨc Dios ijɨ́gáy jém wɨste̱n iga iixpɨguiñ jém Jesús. Pero jeet́i rato coñt́ogoy, d́a iixyaj ju̱t́ iɨŋ.

32 Jesɨc nacwácyajta̱p jeeyaj. Nɨmpa:

33 Jesɨc jeet́i rato se̱tyaj jém wɨste̱n Jerusalén. Tɨgɨy jém tɨcjo̱m ju̱t́ aŋtuuma̱neyaj jém once con jém tuŋgac jém Jesús icuyujcɨɨwiñ.

34 Nɨ́mayyajta̱ jém oyñewɨɨp jém Emaús.

35 Jesɨc jém wɨste̱n iŋmatyajt́im t́i iñascayaj tuŋjo̱m y jutsa̱ miixpɨcyaj jém Jesús cuando iwécpa jém caxt́ána̱ñi.

36 Iganam sɨ́p iŋmatyaj jém icuyujcɨɨwiñ, jesɨgam núc jém Jesús, iwiñquejáy ju̱t́ aŋtuuma̱neyaj. Idioschi jeeyaj, iñɨ́máy:

37 Pero jeeyaj agui aŋjécyaj, cɨ̱ŋyaj. Ijɨ̱syaj iga iixyaj tu̱m a̱nama.

38 Jesɨc Jesús iñɨ́máy:

39 Aámaayɨ jém aŋcɨ y ampuy. Ɨcham aJesús. Atsɨctaamɨ iga iŋcutɨɨyɨyt́ámiñ iga d́a je aa̱nama. Porque tu̱m a̱nama d́a maayɨ́y ni d́a pagɨ́y juuts ɨch anait́.

40 Iganam iŋmadáy jém icuyujcɨɨwiñ, iŋquejáy icɨ y ipuy.

41 Agui maymayyaj jém icuyujcɨɨwiñ. Como d́anam iwɨ̱cupɨcne, agui tɨ̱neaŋjacyaj. Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:

42 Jesɨc chiit́a̱ tu̱m ja̱ca tɨɨpɨ jaasnewɨɨp. Chiit́a̱t́im tu̱m ja̱ca chi̱ñu con iña̱yi.

43 Ipɨctsoŋ jém Jesús. Moj icɨɨs.

44 Ocmɨ iñɨ́máy:

45 Jesɨc jém Jesús ichi jɨ̱xi jém icuyujcɨɨwiñ iga wɨa̱iñ icutɨɨyɨyyaj jém Dios iŋma̱t́i jém jayñewɨɨp.

46 Jesús iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:

47 Jesɨc yɨ́pt́im Cristo icutsatpa jém icuyujcɨɨwiñ iga iŋmadayyajiñ jém pɨxiñt́am jém wɨbɨc aŋquímayooyi. Mojpa iŋmatyaj jém attebet Jerusalén. Ocmɨ núcpa yɨ́p aŋma̱t́i it́u̱mpɨy jém naciónyaj icuwɨ̱t́i jém naxyucmɨ. Aŋmadayyajta̱p jém malopɨc pɨxiñt́am iga icucaguiñ jém ijɨ̱xi d́apɨc wɨ̱. Cuando cucacum ijɨ̱xi, jesɨc Dios iccáyáypa jém it́áŋca.

48 Mimicht́am wɨa̱p iniŋmadayt́a jém pɨxiñt́am porque íñixñeta t́i annascane.

49 ¡Matoŋtaamɨ! Maŋcutsadáypa jém Dios ipɨ̱mi juuts mijɨycámayñe anJa̱tuŋ Dios. Jesɨc tsɨ́yt́aamɨ yɨ́p attebet Jerusalén hasta impɨctsoŋtámpa jém sɨŋyucmɨpɨc pɨ̱mi.

50 Jesɨc Jesús ininɨc jém icuyujcɨɨwiñ hasta jém tɨgaŋjoj Betania. Icquím icɨ, iŋwejpátpa Dios iga iwɨ̱wadáyiñ jém icuyujcɨɨwiñ.

51 Jesɨc yajum iŋwejpát Dios, nɨc Jesús. Nanɨcta̱ sɨŋyucmɨ.

52 Co̱ste̱ñyaj jém icuyujcɨɨwiñ iga ijɨ̱syajpa Jesús. Ocmɨ se̱tyajum Jerusalén. Agui pɨ̱mi maymayyaj.

53 Seguido wagait́yaj jém mɨjpɨc ma̱stɨcjo̱m. Icujípyajpa Dios.

Ler em outra tradução

Comparar lado a lado