1 Jesɨc imatoŋyaj jém fariseoyaj iga más jáyaŋ jém pɨxiñt́am it́úŋɨyyajpa jém Jesús que jém Xiwan, icchiŋpat́im más jáyaŋ pɨxiñt́am.
2 Pero jém Jesús iyaac d́a acchíŋóypa, nada más acchíŋoyyajpa jém icuyujcɨɨwiñ.
3 Mu ijo̱dóŋa̱ jém Jesús t́i ijɨ̱syajpa jém fariseoyaj, jesɨc put de jém naxyucmɨ de Judea. Se̱t e̱ybɨc jém naxyucmɨ de Galilea.
4 Iganam nɨcpa Galilea jém Jesús, tienes que naspa jém naxyucmɨ de Samaria.
5 Jesɨc núc jém Jesús tu̱m Samariapɨc attebet iñɨ̱yi Sicar. D́a juumɨ jém nas jém ichiiñewɨɨp wiñɨgam jém Jacob jém ima̱nɨc José.
6 Je̱mt́im it́ jém mu̱tɨ jém iwatnewɨɨp jém Jacob. Cugapja̱ma núc jém Jesús. Agui sopsne. Juumɨ miñ. Jesɨc co̱ñ Jesús jém mu̱tcɨɨm.
7 Jesɨc jeet́i rato núc tu̱m Samariapɨc yo̱mo. Miñ ipɨc nɨ. Jesús iñɨ́máy jém yo̱mo:
8 D́a i̱ jém icuyujcɨɨwiñ. Nɨc ijuyyaj t́it́am icútyajpa jém attebet Sicar.
9 Jesɨc jém Samariapɨc yo̱mo iñɨ́máy jém Jesús:
10 Jesɨc Jesús icutsoŋ jém yo̱mo. Iñɨ́máy:
11 Jesɨc jém yo̱mo iñɨ́máy jém Jesús:
12 Jém anja̱tuŋwe̱we ija̱tuŋ jém Jacob ichac yɨ́p mu̱tɨ para aɨcht́am. Jém Jacob con jém ima̱nɨctam nɨ́cyajpa yɨɨm. Icnɨ́cyajpat́im jém iani̱matyaj. ¿Que mich más miwɨa̱p que jém Jacob?
13 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém yo̱mo:
14 Pero jém iucpáppɨc jém nɨ, jém ɨchpɨc anchiiba, d́am e̱ybɨc nɨ́ctɨtspa. Jém nɨ tsɨ́ypa juuts tu̱m nɨ ixcuy ia̱namaŋjo̱m. Iyaacquímpa jém nɨ iga ichiiba jém vida jém d́apɨc cuyajpa.
15 Jém yo̱mo iñɨ́máy jém Jesús:
16 Jesús iñɨ́máy jém yo̱mo:
17 Nɨm jém yo̱mo:
18 Porque iniit́ id́ɨc cinco iŋwɨd́a̱ya y jém pɨ̱xiñ jém sɨɨppɨc iniit́ d́a je iŋwɨd́a̱ya. D́a mimɨgóypa iga d́a mijaayɨ́y.
19 Cuando imatoŋ junɨmpa Jesús, jesɨc jém yo̱mo iñɨ́máy:
20 Aɨcht́am jém aSamariapɨc aŋwe̱wetam dende wiñɨgam ijɨ̱syajpa Dios yɨ́p co̱tsɨcyucmɨ. Pero mimicht́am miñɨmtámpa iga solamente Jerusalén wɨa̱p tanjɨ̱sta Dios.
21 Jesús iñɨ́máy jém yo̱mo:
22 Mimicht́am miit́wɨɨp Samaria d́a iñjo̱doŋ i̱ iñjɨ̱stámpa. Pero aɨcht́am jém ajudíospɨc apɨxiñt́am ánixpɨcneta jém nunta Dios porque Dios ichac iga tsucum jém naxyucmɨ de Israel jém cɨacpudoypaap.
23 Sɨɨp núctooba jém ja̱ma cuando jém nu̱mapɨc icupɨcneyajwɨɨp Dios ijɨ̱syajpa Dios ia̱namaŋjo̱m, ijɨ̱syajpa juuts nɨmpa jém nu̱mapɨc aŋquímayooyi. Jém tanJa̱tuŋ Dios imétspa jém ijɨ̱syajpáppɨc je̱mpɨc.
24 TanJa̱tuŋ Dios je tu̱m A̱nama juuts jém sa̱wa. Jém nu̱mapɨc icupɨcneyajwɨɨp Dios jeeyaj nu̱ma ijɨ̱syajpa Dios ia̱namaŋjo̱m juuts nɨmpa jém nu̱mapɨc aŋquímayooyi.
25 Jém yo̱mo iñɨ́máy Jesús:
26 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém yo̱mo:
27 Jeet́i rato núcyaj jém Jesús icuyujcɨɨwiñ. Tsa̱m ámaŋjacyaj iga aŋmatpa Jesús con jém yo̱mo. Pero d́a i̱ icwác jém yo̱mo iga: “¿T́i miñ imméts?” Ni d́at́im i̱ icwác jém Jesús iga: “¿T́iiga iniŋmatpa jém yo̱mo?”
28 Jesɨc jém yo̱mo ichac imajcuy, nɨc jém attebet. Nɨc iŋmadáy jém pɨxiñt́am:
29 —Nɨ̱gɨ aamɨ tu̱m pɨ̱xiñ. Aŋmadáy aɨch it́u̱mpɨy t́it́am aŋwatne dende wiñɨc. ¿Que d́a yɨ́bam jém Cristo?
30 Jesɨc jeeyaj putyaj jém attebet, nɨc iámyaj jém Jesús.
31 Iganam nɨcne jém yo̱mo, jém Jesús icuyujcɨɨwiñ iñɨ́mayyaj:
32 Pero Jesús iñɨ́máy jém icuyujcɨɨwiñ:
33 Jesɨc jém icuyujcɨɨwiñ mojpa nacwácyajta̱ji entre jeeyaj. Nɨmyajpa:
34 Pero Jesús iñɨ́máy icuyujcɨɨwiñ:
35 Micht́am miñɨmtámpa iga: “Togoyñam cuatro meses iga it́pa jém cosecha.” Pero ɨch mannɨ́máypa, ixt́aamɨ iga cɨŋneum jém cosecha. Jáyaŋ jém pɨxiñt́am icupɨcyajtooba jém Dios iŋma̱t́i.
36 Jém ipiŋyajpáppɨc jém cosecha yojyajta̱p. Ipiŋyajpa jém pɨxiñt́am iga chiita̱p jém vida jém d́apɨc cuyajpa. It́u̱mpɨy jém iñipneyajwɨɨp y jém ipiŋyajpáppɨc jém cosecha wagamaymáya̱yajpa.
37 Nu̱ma juuts nɨmpa jém aŋma̱t́i iga tu̱m pɨ̱xiñ iñippa jém ca̱ma, pero tuŋgac ipiŋpa jém cosecha.
38 Maŋcutsat iga nɨguiñ impiŋ jém yo̱xa̱ji ju̱t́ mich d́a iññip. Tuŋgac yo̱xayajpa jém ca̱mjo̱m, pero micht́am impíŋáypa jém iyo̱xa̱ji.
39 Jáyaŋ jém Samariapɨc pɨxiñt́am jém it́yajwɨɨp jém attebet Sicar icupɨcyaj jém Jesús porque jém yo̱mo iñɨ́máy iga: “Jém pɨ̱xiñ aŋmadáy it́u̱mpɨy juuts ɨch aŋwatne.”
40 Jesɨc cuando jém pɨxiñt́am núcyaj ju̱t́ it́ jém Jesús, icunucsayyajpa. Iñɨ́mayyaj iga: “Tsɨɨyɨ yɨɨm con aɨcht́am.” Jesɨc jemum tsɨ́y jém Jesús wɨsna ja̱ma.
41 Jesɨc iganam accuyujóypa Jesús jém attebet Sicar, mást́im jáyaŋam jém pɨxiñt́am icupɨcyaj jém Jesús.
42 Jesɨc jeeyaj iñɨ́mayyaj jém yo̱mo:
43 Jemum poychɨ́y wɨsnaja̱ma. Ocmɨ mojgacum nɨqui jém Jesús jém naxyucmɨ de Galilea.
44 Porque iyaac nɨm jém Jesús iga: “Wɨ̱pɨctsoŋta̱p jém profeta ju̱t́quej, pero cuando nɨcpa najɨ́yooyi it́ɨcmɨpɨc attebet, jém it́ɨ̱wɨtam d́a iwɨ̱pɨctsoŋyajpa.”
45 Cuando núc Jesús Galilea, jesɨc jém Galileapɨc pɨxiñt́am iwɨ̱pɨctsoŋyaj. Porque oy sɨŋa̱jiyaj jém pascuasɨŋ jém Jerusalén. Iixyajt́im t́it́am iwatne Jesús jém Jerusalén.
46 Nɨcgac Jesús jém attebet Caná, jém naxyucmɨ de Galilea, ju̱t́ icse̱t jém nɨ iga vino. Jesɨc jemum it́ id́ɨc tu̱m mɨjpɨc aŋjagooyi, icuyo̱xa̱p jém rey. Mɨmne jém aŋjagooyi ijayma̱nɨc jém attebet Capernaum.
47 Cuando ijo̱dóŋa̱p jém aŋjagooyi iga putneum Jesús jém naxyucmɨ de Judea y núcneum jém naxyucmɨ de Galilea, jesɨc nɨc iám jém Jesús. Jém aŋjagooyi icunucsáypa jém Jesús iga nɨguiñ it́ɨccɨɨm iga icpɨsáyiñ jém ijayma̱nɨc porque caatoobam.
48 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém pɨ̱xiñ:
49 Pero jém aŋjagooyi iñɨ́máy Jesús:
50 Jesɨc Jesús iñɨ́máy jém aŋjagooyi:
51 Iganam se̱t́i id́ɨc it́ɨcmɨ jém aŋjagooyi, jesɨc tuŋjo̱m ipát algunos de jém icuyo̱xayajpaap. Miñ imétsyaj jém io̱mi. Nɨ́mayt́a̱:
52 Jesɨc jém aŋjagooyi icwác jeeyaj iga juchɨs hora moj uxáŋa̱ji iga pɨstooba jém ima̱nɨc. Nɨmyaj:
53 Jesɨc jém tsɨ̱xi ija̱tuŋ ijɨ̱s iga jeet́im hora Jesús iñɨ́máy iga: “Pɨsum jém imma̱nɨc.” Jesɨc jém pɨ̱xiñ icupɨc Jesús con it́u̱mpɨy jém it́yajwɨɨp it́ɨccɨɨm.
54 Wɨste̱n milagro iwat Jesús cuando se̱t jém naxyucmɨ de Galilea de jém naxyucmɨ de Judea. Yɨ́p jém ocmɨpɨc.