1 Cuando núc jém ja̱ma de pentecostés, aŋtuuma̱neyaj tu̱mt́i lugar it́u̱mpɨy jém icupɨcneyajwɨɨp Jesús.
2 Jeet́i rato imatoŋyaj tu̱m mɨjpɨc aŋjɨ̱yi sɨŋyucmɨ juuts tu̱m mɨjpɨc sa̱wa. Tsa̱m pɨ̱mi ju̱pa. Tɨgɨy jém iŋjɨ̱yi tɨcjo̱m ju̱t́ co̱ñyaj jeeyaj.
3 Jesɨc iixyaj jáyaŋ juctɨaŋqui̱ñi. Nawécta̱ jém juctɨaŋqui̱ñi, núcyaj cada tu̱mtu̱m jém pɨxiñt́am ico̱bacyucmɨ.
4 Ipɨctsoŋyaj jém Dios iA̱nama, tsa̱m iniit́ ia̱namaŋjo̱m. Mojpa iŋmat tuŋgac aŋmat́i̱mɨ juuts ipɨɨmɨ́ypa jém Dios iA̱nama.
5 Jém tiempo aŋtuuma̱neyaj Jerusalén jém Israelpɨc pɨxiñt́am iga iwatyajpa juuts jém icostumbre iga ijɨ̱syajpa Dios. Miññeyaj de it́u̱mpɨy nación icuwɨ̱t́i yɨ́p naxyucmɨ.
6 Cuando imatoŋyaj iga tsa̱m pɨ̱mi ju̱pa, aŋtuuma̱neyaj it́u̱mpɨy jém pɨxiñt́am. Tsa̱m cɨ̱ŋyaj, d́a icutɨɨyɨ́y t́i iwatyajpa porque cada tu̱mtu̱m imatoŋ iga jɨyyajpa jeeyaj iŋmat́i̱mɨ.
7 Tsa̱m ipooñaŋja̱myaj, ámaŋjacyaj. Nanɨ́mayyajta̱p entre jeeyaj:
8 ¿Junɨm ammatoŋtámpa iga jɨypa annuntaaŋmat́i̱mɨ?
9 Yɨɨm it́t́im jém pɨxiñt́am de tuŋgac naxyucmɨ. Miññeyaj de jém naxyucmɨ de Partia, de Media, de Elam, de Mesopotamia, de Judea, de jém naxyucmɨ de Capadocia, de jém Ponto y de jém naxyucmɨ de Asia.
10 It́t́im de Frigia, de Panfilia, de Egipto y de jém naxyucmɨ de África jém más juumɨpɨc de Cirene. It́t́im jém Romapɨc pɨxiñt́am jém yaguiñpɨc miññe. It́t́im jém nunta Israelpɨc pɨxiñt́am y jém tuŋgacpɨc pɨxiñt́am jém mojwɨɨp icupɨc jém judíos iŋquímayooyi.
11 It́t́im jém pɨxiñt́am de Creta y de Arabia. Ammatoŋta aɨcht́ampɨc anaŋmat́i̱mɨ iga aŋmadayyajpa jém wɨ̱tampɨc cosa jém tawadayñewɨɨp Dios.
12 It́u̱mpɨy agui ipooñaŋja̱myaj. D́a icutɨɨyɨ́y t́i wɨa̱p ijɨ̱syaj. Nacwácyajta̱p:
13 Pero tuŋgac ixaayɨyyajpa. Nɨmpa:
14 Pero jém Peto te̱ñchucum con jém once apóstolyaj. Pɨ̱mi jɨy. Iñɨ́máy jém aŋtuuma̱neyajwɨɨp:
15 Yɨ́p pɨxiñt́am d́a u̱quiyaj juuts micht́am iñjɨ̱stámpa porque yaguiñ tait́ a las nueve de la mañana.
16 Iwatyajpa je̱mpɨc porque asíam nɨmpa jém wiñɨcpɨc profeta jém Joel:
17 Jém íŋaŋpɨgam ja̱ma, nɨmpa Dios, anchiiba ánA̱nama jém pɨxiñt́am.
18 Anchiiyajpa jém ánA̱nama jém acuyo̱xayajpáppɨc jém pɨxiñt́am y jém yo̱mtam iga iŋmatyajpa ɨch anaŋma̱t́i.
19 Sɨŋyucmɨ manaŋquejáypa jém impooñaŋja̱mpáppɨc jém d́apɨc oypa íñix.
20 Jém ja̱ma píchpa icho̱ca,
21 Jesɨc tanJa̱tuŋ Dios icɨacputpa it́u̱mpɨy jém iŋwejpátyajpáppɨc jém tánO̱mi iñɨyi̱mɨ.
22 Nɨmt́im jém Peto:
23 Pero micht́am d́a iŋwadáy caso iga Dios icutsat jém Jesús. Iŋcɨɨjuŋcotta jém enemigo icɨɨjo̱m. Iñasca je̱mpɨc porque dende wiñɨgam ixunpa Dios iga mimicht́am iŋcɨɨjuŋcottámpa jém malopɨc pɨxiñt́am icɨɨjo̱m iga accaata̱iñ cunusyucmɨ.
24 Pero Dios icpɨs. Icɨacput. Porque d́a wɨa̱p iga caaneeba ichɨ́y.
25 Jém wiñɨcpɨc aŋjagooyi David iŋmatpa de Jesús cuando nɨmpa:
26 Jeeyucmɨ ɨch agui amaymay ána̱namaŋjo̱m.
27 ManJa̱tuŋ Dios, mich d́a iñchacpa ána̱nama jém lugar ju̱t́ it́ jém caaneyajwɨɨp.
28 Anaŋquejáy jém tuŋ jém ananɨcpáppɨc ju̱t́ ampɨctsoŋpa jém vida.
29 Jesɨc nɨmt́im Peto:
30 Pero jém David tu̱m jém Dios iŋmat́cɨɨwiñ id́ɨc. Ijo̱doŋ iga Dios ijɨycámayñe iga tu̱m jém io̱cma̱nɨc, jém naypáppɨc ocmɨ, jeam jém Cristo. Tsɨ́ypa juuts jém más mɨjpɨc aŋjagooyi.
31 Jém David iixñe t́i miñpa dende wiñɨgam. Iŋmatpa iga pɨspa jém Cristo. Nɨmpa iga jém ia̱nama d́a tsɨ́ypa ju̱t́ it́ jém caaneyajwɨɨp, jém imɨjta̱y d́a púcpa.
32 Yɨ́pt́im Jesús icpɨs jém tanJa̱tuŋ Dios. Aɨcht́am antu̱mpɨyt́am ánixñeta. Jeeyucmɨ atsɨ́yt́a juuts testigo.
33 Ocmɨ nanɨcta̱ sɨŋyucmɨ jém Dios iŋwɨ̱mɨ. Ipɨctsoŋ jém Dios iA̱nama juuts ijɨycámayñe iJa̱tuŋ. Jém sɨɨppɨc íñix y immatoŋne, jeet́im Dios iA̱nama iwat.
34 Porque d́a je jém David quím sɨŋyucmɨ, pero nɨm jém David:
35 hasta que ɨch manaccoñwɨ́ypa jém íñenemigo.”
36 ’MiIsraelpɨc mipɨxiñt́am, wɨ̱jo̱dóŋa̱taamɨ iga yɨ́pt́im Jesús, jém micht́ampɨc iŋcunúnta cunusyucmɨ, Dios iccám jém tánO̱mi y jém Cristo.
37 Cuando mimatoŋyaj t́i nɨmpa jém Peto, agui aŋyácyaj ia̱namaŋjo̱m jém pɨxiñt́am. Tsa̱m icwácyajpa jém Peto con jém tuŋgac apóstolyaj. Iñɨ́mayyajpa:
38 Jesɨc ocmɨ jém Peto icutsoŋ. Iñɨ́máy:
39 Wiñɨgam Dios ijɨycámayñe iga miwɨ̱wadáypa mimicht́am y jém imma̱nɨctam. Iwɨ̱wadáypat́im jém it́yajwɨɨp juumɨ con it́u̱mpɨy jém iwɨ̱aŋja̱myajpáppɨc jém tanJa̱tuŋ Dios iga iŋwejáypa.
40 Jém Peto iŋmadáypa jáyaŋ aŋma̱t́i. Tsa̱m pɨ̱mi iŋquímpa jém pɨxiñt́am. Iñɨ́máy:
41 Jesɨc jém ipɨctsoŋnewɨɨp jém wɨbɨc aŋma̱t́i acchiŋyajta̱. Jeet́im ja̱ma tsa̱m jáyaŋ tɨgɨyñeyaj, como tres mil pɨxiñt́am.
42 Seguido icuyujcayajpa juuts iŋquejayñe jém apóstolyaj. Nawɨ̱nanɨgayyajta̱p it́u̱mpɨy de jeeyaj. Iŋwejpátyajpa Dios. Aŋtuuma̱yajpa iga iwécyajpa jém caxt́ána̱ñi.
43 Cada tu̱mtu̱m de jeeyaj tsa̱m icɨ̱ŋpa Dios. Jém apóstolyaj iwatyajpa jáyaŋ jém milagro y jém seña.
44 It́u̱mpɨy jém icupɨcneyajwɨɨp Cristo it́yaj de acuerdo. T́it́am iniit́yaj icumunmɨɨchiyaj.
45 Imayyajpa t́it́am iniit́yaj. Iwécyajpa jém tumiñ, ichiiyajpa jém d́apɨc inii̱yaj iga ijuypa t́it́am it́ogóyáy.
46 Cada ja̱ma aŋtuuma̱yajpa jém mɨjpɨc ma̱stɨcjo̱m con tu̱mt́i ijɨ̱xi. Iwécyajpa jém caxt́ána̱ñi tɨc por tɨc. Wagawícyajpa. Agui maymayyaj. Wɨbɨc jɨ̱xi iniit́yaj jém ia̱namaŋjo̱m.
47 Tsa̱m icujípyajpa Dios. Jém d́apɨc icupɨcpa Cristo iwɨ̱ixyajpa jém icupɨcneyajwɨɨp Cristo. Cada ja̱ma jém tanJa̱tuŋ Dios inimiñpa jém pɨxiñt́am jém icɨacputpáppɨc iga más jáyaŋa̱p jém icupɨcneyajwɨɨp.