Lucas 1

MIBNT

1 Cuehē tēe ni cajicu de ni catee yúcún de historia Jesús, tācá jniñu jeē ni sáha ya ni cajito yó.

2 Te ni catee de tāca jnúhun jeē ní cacastūhun ñáyuu nuū yō, jeē ní cajito i jniñu yúcuan nde ná ni quejéé, te ni canacani i jnūhun ya.

3 Te máá ná, suni ni nanducú yúcún ná tāca jnúhun ya, nde nuū ní quejéé. Te ni jeni ni na jéē suni íyó váha jeē tée cájí ná tāca jnúhun yáha núū ní, amigo Teófilo.

4 Te súcuan te cuni ni jéē iyó ndáā tāca jnúhun jeē ní cacastūhún i nuū ní.

5 Tiempo jeē ní cuu Herodes rey región Judea, te ni īyo ɨɨn sutū ñayuu hebreo, naní de Zacarías, te grupo Abías cúu de. Te ñasɨhɨ́ de nání ña Elisabet, te suni sēhe yucūn maá sútū Aarón cúu ña.

6 Te ndɨndúú de cahīyo ndaā de nuū Yaā Dios, te ndaā vāha cásquícu de jniñu ndácu ley maá Jítoho yō Yaā Dios, cájito tāca ñáyuu.

7 Te tú sēhe de íyó, chi ñahan númá cúu Elisabet, te je jéhnu ndɨndúú de.

8 Te ɨɨn quɨvɨ̄ te jéjníñu Zacarías nuū jníñu jeē cúu de sutū nuū Yaā Dios, chi ni quee quɨvɨ̄ jeē ndɨ́vɨ grupo de.

9 Te ni casáha de sorteo, nájnūhun íyó costumbre sutū. Te ni sáha tocar Zacarías jeē quɨ́vɨ de ini cuarto iī templo Jitoho yō Yaā Dios, te cahmu de sūje cūtú.

10 Te hora jeē cayú sūje cūtú, te tāca ñáyuu cuehē cáhīin i fuera, cájicān tahú i.

11 Te ni cane ɨɨn ndajéhé maá Jítoho yō nuū de, íin ya lado váha altar nuū jéhmu de sūje cūtú.

12 Te ni cunéé ni Zacarías ni jito de nuū yā, te yōhyo ni yūhú de.

13 Te ni cahān ndajéhé un jíín de:

14 Te yōhyo cusɨɨ̄ ni rō. Te cuehē ñayuu cusɨɨ̄ ni jeē cácu i.

15 Chi cujéhnu sēhe ró sáha máá Yaā Dios. Te ma cóho i vino ni ndixi cuīí. Te cunuú máá Espíritu Santo jiín i, nde ná tu cacu i.

16 Te sáha i jeē cuehē ñayuu nación rō Israel ndɨ̄vɨcoo i nuū Jítoho i Yaā Dios.

17 Te xīhna gā Juan quiji nacani jnūhun Jitoho yō Jesús, te sáá te quiji ya. Te sáha i nájnūhun ni sáha Elías, tēe ni nacani jnūhun Yaā Dios jenahán, te conevāha i poder jeē nácani i jnūhun, nájnūhun ni conevāha Elías. Te sáha i jeē tāca tátá ndumanī de jíín séhe de. Te suni sáha i jeē ñáyuu nīhni ni cuatáhú i nuū Yaā Dios, nduu i ñayuu ndaā. Súcuan sátūhva i ñayuu návāha candíje i máá Jítoho yō jeē quíji ya. Achí ndajéhé.

18 Te Zacarías ni cajnūhún de ya:

19 Te ni cahān ndajéhé un jíín de:

20 Te jeē tu ní cándíje ró jnúhun ni cahān rī, te cuñɨ́hɨ́n ró, te ma cúu cahān rō, chi nde na cácu sēhe ró. Te squícu nahín jnúhun cáhán rī yāhá, na quée quɨvɨ̄, achí ndajéhé.

21 Te ñayuu cáhīin ichi fuera, cándetu i Zacarías, te cájeni ni i na vé ni cuu jeē cucuéé de ini cuarto iī templo.

22 Te nuū ní quenda de, te tuá ni cúu cahān de jíín i. Te ni cajecūhun ni i jeē ini templo ni jito ndijin de ɨɨn jeē ni stéén yā nuū de. Te máá seña na ni sáha de nuū i, chi ni cuñɨ́hɨ́n de.

23 Te nuū ni jínu quɨvɨ̄ ni jejníñu de ini templo, te cuanuhun de vehe de.

24 Te ni cuu jecu quɨvɨ̄, te ñasɨhɨ́ de Elisabet ni jecūhun sēhe ña. Te ni īyo ña vehe ña uhūn yoō jeē tuá nde ní jéhén ña. Te jéni ni ña:

25 Súcuan ni sáha máá Jítoho yō jiín rí, te ni tejiyo ya jnūhun jeē cúcanu rī nuū ñáyuu jeē tú sēhe ri, jéni ni ña.

26 Te nuū iñú yoō, te ni tají Yaā Dios ndajéhé yā Gabriel, ni jehēn yā ɨɨn ñuu naní Nazaret, ndañúū Galilea.

27 Te ni jehēn yā nuū ɨɨn sūchi sɨ́hɨ́ nání María. Te je ni cundaā jeē quijnáhan ña jíín ɨɨn tēe nání José, te sēhe yucūn rey David cúu de.

28 Te ni quɨ̄vɨ ndajéhé un núū ndeé ña, te ni cahān yā:

29 Te nuū ni jíto ña nuū yā, te ni cunéé ni ña jeē súcuan cáhán yā, te jéni ni ña naun cáhán yā súcuan jíín ña.

30 Te ni cahān gā ndajéhé un jíín ña:

31 Te jecūhun sēhe ró te scácu ró ɨɨn sēhe yɨɨ́, te snání ró i Jesús.

32 Te cujéhnu i, te conaní i Sēhe Yaā cujéhnu téyɨ́. Te máá yá jeē cúu ya Jitoho yō Yaā Dios, sáha ya jeē cuu i rey, nájnūhun jíí i David ni cuu de rey.

33 Te nɨ́ɨ́ cáni ndacu i jniñu nuū ñáyuu nación Israel. Te ma ndɨ́hɨ cuɨtɨ jeē ndácu i jniñu. Achí ndajéhé.

34 Yūcuán na te ni cajnūhún María:

35 Te ni cahān ndajéhé un:

36 Te suni cástūhun rí nuū rō jeē jnáhan ró Elisabet, suni scácu ña ɨɨn sēhe vēsú je jéhnu ña. Te vijna íyó íñū yoō jeē tuá cácahān ñayuu jeē cúu ña ñahan númá.

37 Chi ndɨhɨ‑ni cuu sáha Yaā Dios, te tu íyó ni ɨɨn jeē ma cúu sáha ya, achí ndajéhé un.

38 Yūcuán na te ni cahān María:

39 Te ni cuu jecu quɨvɨ̄, te yachī cuahān María, ni caa ña yucu cuahān ña ɨɨn ñuu región Judea.

40 Te ni jinū ña vehe Zacarías, te ni cahān ña jíín Elisabet.

41 Te nuū ní jini Elisabet jeē cahán María jiín ña, te sūchi ñúhun chīji ña ni canda‑ni i. Te ni cunuú Espíritu Santo ini anuá ña.

42 Te ni cahān jee ña:

43 ¿Te ndese cúu jeē ní quee naná maá Jítoho rī nuū rī? Chi tu cújéhnu cuɨtɨ rī.

44 Chi jeē ní jini‑ni ri jnūhun ni cahān rō jiín rí, te sūchi ñúhun chīji ri ni canda i jeē cúsɨɨ̄ ni i.

45 Te nacā ndetū rō jeē ní candíje ró, chi squícu nahín tāca jnúhun ni cahān maá Jítoho yō jiín ró. Achí Elisabet.

46 Yūcuán na te ni cahān María:

47 te cúsɨɨ̄ ni rī jiín Yaā Dios, Yaā jnáma ruhū.

48 Chi ni sáha ya cuenta ruhū, vēsú tu cújéhnu ri.

49 Chi Yaā jnɨ́ɨ ndɨhɨ poder, ni sáha ya jniñu jéhnu jíín rí.

50 Te nɨ́ɨ́ cáni cundáhú ni yā tāca ñáyuu ndíso īyo nuū yā.

51 Ni sáha ya jniñu jéhnu jíín poder yā,

52 te ñayuu cácujéhnu, ni quende ya jeē cujéhnu i.

53 te ñayuu cájiī sōco ni jēhe ya jeē cáji vāha i.

54 Te ni chindéé ñáhán yá yohó, ñáyuu nación Israel, jeē cácuu yó mozo yā,

55 Chi súcuan ni jejnūhun ya nuū tāca jíí yō,

56 Te ni condee ña jíín Elisabet nájnūhun unī yoō. Yūcuán na te cuanuhun ña vehe ña.

57 Te ni jinū quɨvɨ̄ jeē scácu Elisabet sēhe ña, te ni scácu ña ɨɨn sēhe yɨɨ́.

58 Te tāca ñáyuu ndeé yajni jíín ña jíín táca jnáhan ña, ni cajini i jeē yóhyo ni cundáhú ni Yaā Dios ña, te ni jengoo i ni cacahān i jnūhun sɨɨ̄ ni jiín ña.

59 Yūcuán na te nuū uná quɨvɨ̄ jeē ní cacu i, te ni jengoo ñayuu ni sáha i circuncidar sūchi yɨ́quɨ́n un. (Te yūcuan cúu ɨɨn jnunī nuū yɨquɨ cúñu tāca súchi yɨ́ɨ́ hebreo jeē steén jeē cácuu i ñayuu Yaā Dios.) Te snání i sūchí un sɨ́hvɨ́ tátá i Zacarías nuú.

60 Te ni cahān naná i:

61 Te ni cacahān i jíín ña:

62 Yūcuán na te jíín seña ni cacajnūhún i tátá sūchí un ndese cúní de jeē cónaní i.

63 Te máá de ni jicān ɨɨn tutu, te ni tee de: Juan conaní i. Te tāca ñáyuu un ní canaa ni i cájito i.

64 Te ni nduvāha Zacarías jeē ní cuñɨ́hɨ́n de, te ni quejéé de cáhán de jeē yóhyo vāha Yaā cúu Yaā Dios.

65 Te tāca ñáyuu ndeé yajni jíín de, yōhyo ni canaa ni i. Te nɨ́ɨ́ yucu región Judea ni jitē núu tāca jnúhun yáha jeē súcuan ni cuu.

66 Te tāca ñáyuu jeē ní cajini jnūhun, ni quejéé i cánacani ni i, te cácajnūhun jnáhan i:

67 Te tátá i Zacarías ni cunuú Espíritu Santo jiín de, te ni nacani de jnūhun ni steén Yaā Dios nuū de:

68 Yōhyo vāha Yaā cúu máá Jítoho yō, Yaā Dios yohó ñáyuu Israel,

69 Te ni jeni ya ɨɨn Yaā iyó poder jeē jnáma ya yohó,

70 Chi súcuan ni jejnūhun ya, ni cacahān tāca tée ndoo ánuá jeē ní canacani de jnūhun ya jenahán.

71 Chi ni cacahān de jeē jnáma ya yohó núū jeē cájito uhū yohó, jíín núū jeē cáquɨtɨ̄ ni nuū yō.

72 Chi ni cundáhú ni yā tāca jíí yō jijnáhan,

73 Chi suu un ní jejnūhun téyɨ́ yá nuū jií yō Abraham,

74 suu jeē jnáma ya yohó núū ñáyuu cájito uhū yohó,

75 Te coo ndaā coo ndoo ánuá yō, cuajníñu yó núū yā tāca quɨ́vɨ jeē cótecu yō.

76 Te róhó súchi lúlí, cuu ró tée nacani jnūhun Yaā cujéhnu téyɨ́.

77 Te castūhun ró nuū ñáyuu maá yá jeē jnáma ya i,

78 Chi Yaā Dios maá yó, vāha ni yā te cúndáhú ni yā yohó.

79 návāha jecūhun ni yohó jéē cáyūcu nájnūhun nuū néē nuū jé yajni cuu yō.

80 Te sūchi lúlí un ní jehnu i te ni ije i jíín jnúhun ya. Te ni condee i nde nuū ñúhun téhé ndé quɨvɨ̄ ní quenda ndijin i nuū ñáyuu Israel.

Ler em outra tradução

Comparar lado a lado