1 Ha upéi tetã tetã-rupi ohasa oho-vy Paulo Silas ndive. Ohasa Anfípolis tetã-rupi, Apolônia tetã-rupi ohasa ave hikwái. Ohasa rire, ogwahẽ oho-vy Tessalônica tetã-my. Upe-py oĩ judeu oporahéi haty.
2 Tetã tetã-my ogwahẽ-vy oike ike judeu oporahéi haty haty-rupi. Upéixa ramo ogwahẽ-ma ramo Tessalônica tetã-my, oike ojeporahéi haty-py. Upe-py mbohapy pytu'uha áry-py onhombo'e mbo'e oikwaa uka porã-vy Nhandejáry rehegwa nhe'ẽ kwatia-rehe oĩ va'e.
3 He'i íxupe kwéry:
4 Oĩ ohendu va'e inhe'ẽ. Omoirũ mokõive va'e-pe. Heta eterei grego va'e, Nhandejáry mboeteha omoirũ ave íxupe. Heta kunha onhemboete va'e omoirũ ave íxupe.
5 Ha judeu kwéry katu ndaija'éi mokõive-rehe. Silas-rehe, Paulo-rehe ave ndaija'éi hikwái. Oho ojogweroaty oporombopoxy-vy heta ndovaléi va'e. Hekoha vai va'e kwéry, tape-rehe oiko rei va'e kwéry ndive oporombopoxy poxy. Oje'ói ija'e'ỹha reraha-vy. Opoxy reheve ogwerahapa upe tetã mygwa Jasom róga-py. Ogwenohẽse mo'ã upe Hesu reroviaha róga-gwi mokõive va'e.
6 Ha ndotopái Paulo-pe upe-py. Ndotopái-gwi ombotyryry heraha-vy Jasom-pe hikwái. Hesu reroviaha upe-py oĩ va'e ogweraha ave. Mburuvixa kwéry renonde-py ogweraha. Ogwahẽ rire, omombe'u hesegwa hikwái:
7 Ogwahẽ ramo, omogwahẽ ra'e íxupe kwéry Jasom. Ko kwimba'e nohendúi va'e voi nhande ruvixagwasu nhe'ẽ. No'ã-rami he'i: “César katu ndaha'éi nhande ruvixagwasu tee. Hesu ae nhande ruvixagwasu tee” he'i Paulo kwéry, he'i mo'ã omombe'u-vy.
8 Ohendu ramo inhe'ẽ, onhemondýi-ma mburuvixa kwéry. Kente kwéry upe tetã-my oĩ va'e onhemondýi ave. Oipota Paulo oho upe-gwi hikwái.
9 Upéixa ramo Jasom-pe indive kwéry-pe ave oheja uka plata hikwái. Oirũ kwéry rekovía oheja plata mburuvixa-pe, Paulo-gwi opoi hagwã imondo-vy. Oheja rire:
10 Upe-ma ramo Hesu reroviaha kwéry omondo Paulo-pe Silas ndive. Pytũ ramo omondo. Outro tetã-my pya'e omondo. Upéixa ramo oho Beréia tetã-my. Ogwahẽ ramo upe-py oike judeu oporahéi haty-py.
11 Ha upe pygwa, Beréia pygwa va'e hi'arandu porã va'e. Ha gwĩ judeu kwéry Tessalônica pygwa va'e nahi'arandu porãi. Ha Beréia pygwa katu hi'aranduve va'e voi. Ha upéi nainhate'ỹi ohendu hagwã Paulo nhe'ẽ. Ohenduse voi hikwái:
12 Upéa-gwi heta oĩ ogwerovia va'e. Ogwerovia ave heta kunha, grego va'e, nhamboete va'e, imandu'a porã hese va'e.
13 Heta kwimba'e ogwerovia ave. Ha gwĩ judeu kwéry Tessalônica pygwa va'e ohendu ramo herakwã osẽ ogwa'ẽ-vy. Beréia tetã-my ogwahẽ ou-vy. Upe-py ombopoxy ojogweroaty va'e-pe:
14 Upe-ma ramo Hesu reroviaha omondo pya'e íxupe. Ygwasu-koty omondo. Ha Silas Timóteo ndive ndohói. Opyta upe-py.
15 Ha Paulo irũ ogweraha íxupe. Atenas tetã-my ogweraha íxupe. Ogwahẽ ramo upe-py:
16 Ha upéi Paulo oha'arõ oiko-vy oirũ ou hagwã. Oha'arõ jave heta eterei ohexa tupã ra'anga. Upe pygwa Atenas pygwa va'e gwive nomboetéiry va'e Nhandejáry-pe. Tupã ra'anga anga rei ae omboete va'e hikwái. Upéa ohexa ramo, ipy'areraha oiko-vy Paulo.
17 Upéa-gwi oike judeu oporahéi haty-py onhombo'e mbo'e hagwã oikwaa uka porã-vy judeu kwéry. Judeu e'ỹ va'e-pe Nhandejáry mboeteha va'e ave onhemonhe'ẽ onhombo'e mbo'e-vy. Ko'ẽmba ẽmba onhombo'e ave ipotĩ ha-my praça-py ojogweroaty haty-py oĩ va'e ndive.
18 Ha upe-py ohogwaitĩ íxupe hi'arandu va'e. Gwĩ Epicuro remimombe'u renduha, gwĩ Estóico remimombe'u renduha ave ohogwaitĩ íxupe:
19 Upe ramo ogwerojeupi heraha-vy íxupe yvyaty-rehe, héry va'e Areópago. Mburuvixa kwéry ojogweroaty haty-py ogwerojeupi heraha-vy. Upéi he'i íxupe:
20 —Ha oroikwaase. Oroikwaa e'ỹ va'e ne remimombe'u. Upéa-gwi emombe'u katu ore-vy erese va'e, he'i íxupe gwĩ hi'arandu va'e.
21 Ha Atenas pygwa gwive, outro tetã gwigwa upe-py oiko va'e ave, mba'eve ndojapói va'e. Imba'e pyahu ohendu-ma ramo, omombe'u mbe'u va'e ojóupe. Mba'evete ndojapói.
22 Upéixa ramo Paulo onhembo'y oĩ-vy Areópago yvyaty ári. Atenas tetã mygwa mbyte-py opu'ã oĩ-vy. Onhe'ẽ hagwã onhembo'y:
23 —Ahexa kuri ahasa-vy pene remimboete. Tupã ra'anga apyka ahexa ave ha ndaipóri tupã ra'anga. Apyka anho rei oĩ. Nandi rei oĩ. Tupã ra'anga rekovía, ahexa imombe'uha rei: “A-py nhamboete tupã jaikwaa e'ỹ va'e” he'i ita-rehe ohai va'e. Ha ko'ánga katu amombe'u-ta, kiva'e tupã po upe va'e, xe amombe'u-ta peẽ-my. Pemboete va'e peikwaa e'ỹ reheve, amombe'u-ta peẽ-my.
24 —Upe va'e Nhandejáry voi. Ha'e ko yvy apohare, ko yvy-py oĩ va'e gwive apohare ave. Ha'e yváy Járy, yvy Járy ave. Teko rei ojapo va'ekwe-py ndoikóiry va'e.
25 Nhane moingopa va'e ae, nhane mopytuhẽhare. Opamba'e ome'ẽ va'ety nhande-vy. Upéa-gwi ndikatúi nhaipytygwõ íxupe. Mba'eve-rehe noikotẽvéiry nhandéhegwi.
26 —Yma ete va'ekwe ojapo va'ekwe peteĩ kwimba'e ypy-pe. Íxupe ranhe ojapo va'ekwe. Upe kwimba'e-gwi enterove va'e onhepyrũ hagwã. Ojapo oiko hagwã íxugwi entéro yvy-py oĩ va'e gwive oiko hagwã he'ýi he'ýi e'ỹ ave. Oiko e'ỹ jave yvypóry, Nhandejáry omoĩ va'ekwe peteĩ áry peteĩ teĩ oiko hagwã. Nhandejáry omombe'uha áry-py oiko va'ekwe. Upéi peteĩ teĩ-pe omombe'u va'ekwe hekwagwã kwéry.
27 Oipota va'ekwe jaheka heka íxupe jaikwaa hagwã íxupe, jaiko hagwã hendive. Ha mombyry oiko e'ỹ va'e nhandéhegwi. Peteĩ teĩ va'e-gwi ae hi'agwĩ oiko.
28 Nhandejáry e'ỹ ramo ndikatúi jaiko, ndikatúi jagwata, nanhande rekoháiry voi. No'ã-rami he'i araka'e pende re'ýi ikwaaháry va'e. Kwatia-rehe omoĩ araka'e: “Nhande ko Nhandejáry re'ýi voi” he'i araka'e.
29 —Upéa-gwi naiporãi ja'e: “Nhandejáry ko tupã ra'anga ramigwa, ouro-gwi jajapo va'e”. Naiporãi ja'e upéixa hese. Nhandejáry ndaha'éi teko rei rembiapokwe, nhane rembiapokwe. “Kóixa Nhandejáry” he'i mo'ã teko rei tupã ra'anga apo-vy.
32 Jaikove jevyha rehegwa nhe'ẽ ohendu ramo hikwái, oĩ onhembohory va'e hese. Oĩ ohendu va'e ave. Ndogwerojojái hendu-vy: