1 Gajinʉ Sabado árĩcʉ̃ Jesu ĩgʉ buherã sã trigo pohegue ĩha tariañorã. Erogue tariarã, ĩgʉ buherãpʉ trigo pororire tʉrĩ, gasiri cohro bañorã iriyerire.
2 Erã eropa iicʉ̃ ĩarã bajamerãgã fariseo masa erãre serẽpiñorã:
5 Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ inonʉ soorinʉ sãre masa erã iiburire doremasia, arĩpʉ Jesu.
6 Gajinʉ Sabado árĩcʉ̃ Jesu judio masa buheri wihigue ñaja buhepʉ masare. Ero mojoto diayepʉ bʉhadigʉ árĩpʉ.
7 Ero árĩrã sã bajamerãgã masare buherã, fariseo masa sã Jesure ĩhanʉrʉñorã ĩgʉre weresãdiarã. Õpa arĩ pepiñorã: “Sabadonʉ árĩcʉ̃ ihĩ masʉre õagʉ iibocumi Jesu. Ĩgʉ eropiicʉ̃ ‘Mari soorinʉ Jesu mohmegʉ iimi,’ arĩ weresãrãra,” ari pepiñorã.
8 Jesu erã pepirire masigʉ, mojoto bʉhadigʉre õpa arĩpʉ:
9 Eropigʉ Jesu erãre serẽpipʉ.
10 Eropa arĩgʉ Jesu erãre ĩhametupeho, mojoto bʉhadigʉre õpa arĩpʉ daja:
11 Ĩgʉ eropa iicʉ̃ ĩarã erã ĩgʉ mera turaro guañorã.
12 Irinʉrire Jesu ʉtãgʉgue Goãmʉre serẽgʉ mʉria wapʉ. Erogue árĩgʉ, ñamire Goãmʉ mera werenigui butahmua wapʉ.
13 Boyorogue ĩgʉ buherãre ĩgʉ pohro sihubeopʉ. Sihubeotuha erã mera majarãre doce gohra ĩgʉ apimorãre beyepʉ.
14 Oã árĩñorã Jesu ĩgʉ beyenirã: Simore Jesu Pedro piyudigʉ, Simo pagʉ magʉ Andre, Santiago, Ñu, Felipe, Bartolomé,
15 Mateo, Toma, Santiago árĩñorã. Santiagopʉ Alfeo magʉ árĩpʉ. Eropirã Simo celote ya curu majagʉ árĩgʉ,
16 Juda Santiago pagʉ magʉ sã, Juda Iscariote sã árĩñorã ĩgʉ beyenirã. Juda Iscariotepʉ Jesure ĩhaturirãre ĩhmubu árĩpʉ.
17 Eropii Jesu ĩgʉ buherã mera ʉtãgʉ weca árĩnirã dijaricʉ̃, bajarã gajirã ĩgʉ buherã mera õari pʉʉgue niguiñorã erã. Gajirã masa sã bajarã árĩñorã. Erã árĩpehrero Judea yeba macari majarã, Jerusalén majarã, Tiro waĩcʉri maca majarã, Sidón waĩcʉri maca majarã, wʉariya tʉro árĩri macari majarã ĩgʉ pohrogue eranirã árĩñorã.
18 Erã Jesu buherire peerã erarã, erã dorecʉrire taudorerã erarã árĩñorã. Watẽa ñajasũnirã sã ĩgʉ pohrogue eraa, õarã wañorã.
19 Jesu ĩgʉ turari mera õarã wacʉ̃ iipʉ erãre. Eropirã erã árĩpehrerã ĩgʉre mohmepiñarã erañorã.
20 Pʉhrʉ Jesu ĩgʉ buherãre ĩha, werepʉ:
21 “Dohpaguere mʉa oaboarãpʉ yapirã árĩrãca. Eropirã mucubirirãca.
22 “Yʉhʉ masʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ ãhraa. Eropirã yaha árĩburire mʉa iiri dipuwaja gajirã mʉare ĩhaturicʉ̃ mʉapʉ mucubirirãca. Mʉare erã cóãcʉ̃ sãre mucubirirãca. Mʉare erã ñero wereniguiquerecʉ̃ ta, “Ñerã ãhrima,” mʉare arĩquerecʉ̃ ta mʉapʉ mucubirirãca.
23 Mʉare erã eropa iinirãre ʉmarogue mʉa ejacʉ̃gue Goãmʉ mʉare wʉaro õaro iigʉcumi. Eropirã turaro mucubirirã árĩque. Õaro sĩporãcʉrã árĩque. Mʉare ĩhaturirã ta erã acawererã mʉra iribojegue majarã eropa ta ñero iimʉriñuma Goãmʉ yare weremʉhtanirãre.
24 “Eropirã mʉa dohpaguere baja oparãpʉ i yebaguere mʉa õaro árĩtuhabʉ. Eropirã ñero tarirã árĩrãca mʉa.
25 “Dohpaguere yapirãpʉ mʉa oaboarãca. Mʉa eropa árĩrã ñero tarirãca.
26 “Goãmʉ yare weremʉhtarã ãhraa,” arĩ gʉyarãre “Õarã ãhrima,” arĩriñuma bajarã iribojegue majarã. Mʉa mera majarãre eropa ta “Õarã ãhrima,” arĩbocoma masa. Eropa arĩnirã árĩrãpʉ ñero tarirãca mʉa sã, arĩ buhepʉ Jesu.
27 Eropigʉ õpa arĩ buhenemopʉ Jesu:
28 Mʉare ñero árĩdorerã erã árĩquerecʉ̃ ta õadoreque erãre. Mʉare ñero iirã erã árĩquerecʉ̃ ta, “Erã sã õaro árĩporo,” arĩ serẽbasaque Goãmʉre.
29 Yujugʉ mʉa wayuporã pacʉ̃, “Gajipʉ sãre padiagʉ paque,” arĩque ĩgʉre. Mʉa weca majañe suhrirore ĩgʉ emacʉ̃ mʉa camisa sãre ocãque ĩgʉre.
30 Mʉare serẽgʉre ĩgʉ serẽropẽ ta oque ĩgʉre. Mʉa yare ĩgʉ aĩcʉ̃ ĩgʉre dipaturi serẽpibita irire.
31 Gajirã mʉare õaro iicʉ̃ gahmea mʉa. Erãre mʉa õaro iicʉ̃ gamero dopa ta õaro iique erã sãre. Erã õaro iibiriquerecʉ̃ ta mʉapʉ erãre õaro iique.
32 “Mʉare umupeorã dihtare mʉa umupeocʉ̃ iri ne duhpiburi árĩbeaa. Ñerã sã eropa ta iima.
33 Eropirã mʉare õaro iinirã dihtare mʉa õaro iicʉ̃ iri sã ne duhpiburi árĩbeaa. Irire ñerã sã iima.
34 Eropiro gajirãre wayurã “Yʉre wiaque,” arĩcʉ̃ mʉa wayuri sã ne iri duhpiburi árĩbeaa. Ñerã sã gajirãre wayurã ero pʉhrʉ wiapehodorerã ohoma.
35 Eropirã mʉapʉ mʉare ĩhaturirãre mahi umupeoque. Eropirã erãre õaro iique. Eropirã mʉa yare mahibirã ta wayuque erãre. Mʉa eropa iicʉ̃ Goãmʉ mʉare õaro iigʉcumi. Goãmʉpʉ ĩgʉre umupeobirã sãre, ñerã sãre õaro iimi. Eropa ta iique mʉa sã. Mʉa eropa iirã wʉaro wajatarãca. Eropirã Goãmʉ turatarigʉ ʉmaro majagʉ porã árĩrãca.
36 Mari Pagʉ ʉmaro majagʉ ĩgʉ mojomoro ĩadiro dopa ta mʉa sã masare mojomoro ĩaque.
37 Eropigʉ erãre werenemopʉ:
38 Gajinore oparã gajirãre oque. Mʉa eropa ocʉ̃ Goãmʉ mʉare ogʉcumi. Eropa ogʉ mʉare õaro queoro wʉaro ogʉcumi. Õaro wajayegʉcumi. Gajirãre mʉa orañepẽ ta mʉa sãre Goãmʉ ogʉcumi, arĩpʉ Jesu erãre.
39 Eropa arĩtuha Jesu buhenemogʉ õpa arĩpʉ werenigui queori mera:
40 Buherã erãre buhegʉre masitarinʉgabeama. Eropirã árĩpehrerã buherã erãre õaro buhepehora pʉhrʉ erãre buhegʉ iro dopa ta masirãcoma. Eropirã erãre buherã masibirã árĩbiricãporo, arĩpʉ Jesu.
41 Eropa arĩtuha gaji buheri mera buhepʉ daja:
42 Õpa arĩ wereniguia mʉa acawererãre: “Acaweregʉ, mʉ ñerire iigʉ iica. Eropigʉ iri ñerire duhucãque,” arĩ wereniguia mʉa. Eropa ĩgʉ ñerire duhudorequererã mʉapʉ iri ñerire iirã duhubeaa. ¿Duhpirã mʉa ñerire iiquererã ta irire eropa pepicãri mʉa? Masa erã pʉrʉpʉpʉre ñero ii corerã ãhraa mʉa eropa iirã. Mʉa ñero iiripʉre duhumʉhtaque. Mʉa eropa iira pʉhrʉ mʉa acaweregʉre “Mʉ ñero iirire duhucãque,” arĩ weremasia, arĩ buhepʉ Jesu.
43 Eropigʉ buhenemogʉ õpa arĩ werenemopʉ erãre werenigui queori mera:
44 Yucʉgʉ dʉcare masirã “Irigʉ dʉca ta ãhraa,” arĩ masia mari. Poracʉdigʉ higuera dipure dʉcacʉbeaa. Eropiro aña poragʉ igui tõrire dʉcacʉbeaa.
45 Eropa ãhrima masa sã. Õagʉ ĩgʉ pepiri õari ãhraa. Eropigʉ ĩgʉ õarire wereniguimi yucʉgʉ õadigʉ irigʉ õarire dʉcacʉro dopa ta. Ñegʉre ĩgʉ pepirigue ñeri ãhraa. Eropigʉ ĩgʉ ñerire wereniguimi yucʉgʉ ñedigʉ irigʉ ñerire dʉcacʉro dopa ta. Mari pepirigue iri árĩro dopa ta wereniguia mari, arĩpʉ Jesu.
46 Eropigʉ erãre werenemopʉ:
47 Árĩpehrerã yʉre gamerã yʉ wereniguirire peema. Eropirã yʉ dorerire tarinʉgabeama. Õpa ãhrima yʉre tarinʉgabirã:
48 Wihi õaro nugudi iro dopa ta ãhrima erã. Ĩgʉ ʉ̃hcãri goberire seha, wihire nugunʉgami. Iri wihi õaro ĩgʉ ʉ̃hcãro nugura wihi árĩro dia miricʉ̃ turaro deco turaquerecʉ̃ iri wihi õaro turaniguia.
49 Eropirã yʉ wereniguirire peenirã árĩquererã ta yʉ dorerire iibirãpʉ wihire õaro nugubigʉ iro dopa ãhrima. Iri wihire wecagã nugu, õaro iinʉgabeami. Ĩgʉ eropa iira wihi árĩro dia miricʉ̃ deco turacʉ̃ iri wihi mata cohro yuhria wahaa. Eropiro iri wihi cohmopehrea wahaa, arĩpʉ Jesu.