1 Yujunʉ Jesu ĩgʉ Pagʉre Goãmʉre serẽgʉ iipʉ. Ĩgʉ serẽtuhacʉ̃ yujugʉ ĩgʉ buherã mera majagʉ õpa arĩpʉ:
2 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ Jesu erãre werepʉ:
3 Eropigʉ ʉmʉri nʉcʉ gʉa baburire oniguicãque gʉare.
4 Gajirã erã gʉare ñero iirare gʉa cãdijiro dopa ta mʉ sã gʉa ñero iirare cãdijique. Eropigʉ gʉa ñeri iiborare cãhmotaque. Gʉa ñeri iiborare tauque,” arĩ serẽque Goãmʉre, arĩpʉ Jesu erãre.
5 Pʉhrʉguere ĩgʉ buherãre õpa arĩ buhepʉ werenigui queori mera:
6 Gajigʉ yʉ acaweregʉ curigʉ aridigʉ dohparagã yaha wihi erami. Eropiro ĩgʉre yʉ oburi mara,” arĩpʉ ĩgʉ ĩgʉ acaweregʉre.
7 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ ĩgʉ acaweregʉ wihi pohecague árĩgʉ yʉhripʉ: “Yʉre garibobita. Disiporo bihadiro ãhraa. Yʉhʉ, yʉ porã mera carĩgʉ iiaa. Wahgãro bejabirica yʉre mʉre barire obudi,” arĩpʉ ĩgʉ acaweregʉ.
8 ¿Dohpa warocuri serẽgʉpʉre? Diaye arãa mʉare. Ĩgʉ acaweregʉ árĩqueregʉ ta barire obudigʉ wahgãbiripʉ. Ĩgʉ eropa wahgãdiabiriquerecʉ̃ ta bari serẽgʉpʉ gʉhyasĩribigʉ ĩgʉ yoari boje serẽniguicʉ̃ árĩpehreri ĩgʉ serẽro dopa ta pʉhrʉ wahgã ogʉcumi.
9 Eropigʉ ire mʉare weregʉ iiaa: Goãmʉre mari Pagʉre serẽque. Eropa serẽrã mʉa serẽrire bocarãca. Goãmʉre eropa serẽniguicãque. Mʉa eropa iicʉ̃ ĩgʉ ogʉcumi.
10 Árĩpehrerã Goãmʉre serẽrã aĩrãcoma. Eropirã erã serẽrare bocarãcoma. Eropigʉ árĩpehrerã Goãmʉre eropa serẽniguirãre ĩgʉ erãre ogʉcumi.
11 “¿Mʉa porã mʉare erã pan serẽcʉ̃ ʉtãyepʉre obocuri mʉa? Obiriboya. ¿Erã mʉare erã waire serẽcʉ̃ añapʉre obocuri erãre? Obiriboya.
12 ¿Eropirã mʉa porã cãreña diuri serẽcʉ̃ corebapʉre obocuri mʉa? Obiriboya.
13 Mʉa ñerã árĩquererã ta mʉa porãre õarire omasia mʉa. Eropigʉ Goãmʉpʉ mʉa tauro õarire ohomi mʉare. Ĩgʉ mari Pagʉ ʉmaro majagʉ ĩgʉ Espíritu Santore ogʉcumi ĩgʉre serẽrãre, arĩpʉ Jesu ĩgʉ buherãre.
14 Irisubure Jesu watĩre cóãgʉ iipʉ. Watĩpʉ wereniguimasibigʉ árĩcʉ̃ iipʉ masʉre. Eropigʉ watĩ masʉre Jesu cóãcʉ̃ masʉpʉ wereniguinʉgapʉ. Ĩgʉ wereniguicʉ̃ peerã masa bajarã ĩhamaria wañorã.
15 Erã eropa ʉcaquerecʉ̃ ta gajirãpʉ õpa arĩñorã:
16 Gajirã “Mʉhʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ árĩgʉ Goãmʉ turari mera deyoro moarire ii ĩhmuque gʉare,” arĩriñorã.
17 Erã eropa dorecʉ̃ peegʉ erã pepirire masigʉ, erãre õpa arĩ werenigui queori werepʉ Jesu:
18 Eropigʉ Beelzebú watẽa opʉpʉ ĩgʉ turari mera ĩgʉ watẽare yʉre cóãdoregʉ ĩgʉ basi ĩgʉ yarãre cóãbocumi. Eropirã erã sã wapehrea waboñuma. Mʉa yʉre õpa arãa. “Ĩgʉ Beelzebú turari mera watẽare cohãmi,” mʉa yʉre arĩ weresãa.
19 Mʉa mera majarã sã watẽare cohãma. Eropirã erã “Beelzebú ĩgʉ turari mera erãre cohãa,” arĩbeama. “Goãmʉ ĩgʉ turari mera watẽare cohãa,” arĩma. Eropirã mʉa yʉre “Watĩ turari mera watẽare cohãmi,” mʉa arĩra diaye árĩbiricʉ̃ mʉa mera majarã wererãcoma.
20 Eropigʉ yʉpʉ watẽare cóãgʉ Goãmʉ ĩgʉ Espíritu Santo turari mera iiaa. Yʉ eropa cóãcʉ̃ ĩarã õpa arĩ masirãca mʉa: “Goãmʉ ĩgʉ opʉ árĩri i yebaguere árĩtuhaja dohpaguere,” arĩrãca, arĩpʉ Jesu.
21 —Watĩ turagʉ tarinʉgari werediacʉ̃ õpa ãhraa, arĩpʉ Jesu. —Wihi opʉ turagʉ ĩgʉ mojo mera ĩgʉ wihire ĩhadibucʉ̃ ĩgʉ yare gajirã aĩmasibeama.
22 Ĩgʉ eropa ĩhadibuquerecʉ̃ ta gajigʉ turatarigʉ ĩgʉre gamequeã, ĩgʉre tarinʉga, ĩgʉ mojore emacã, ĩgʉ yare aĩcã gajirãre gueremi. “Watĩ turagʉ árĩquerecʉ̃ yʉhʉ turatariagʉ ãhraa,” arĩgʉ iipʉ Jesu i queori mera.
23 Yujugʉ yʉre gamebigʉ yʉre ĩhaturigʉ ãhrimi. Yujugʉ yʉre itamubigʉ yʉre teboricʉcʉ̃ iigʉ iimi, arĩ buhepʉ Jesu.
24 Eropigʉ ĩgʉ dipaturi werenigui queori mera õpa arĩ buhepʉ:
25 Eropa arĩgʉ ĩgʉ dujaa waha, ĩgʉ cóãdigʉre ta masʉre bocapʉ daja. Ĩgʉre bocaboro core masʉpʉ õagʉ ñeri marigʉ árĩpʉ.
26 Eropigʉ watĩ gajirã siete watẽare ĩgʉ tauro ñerãre sihugʉ wapʉ. Ĩgʉ eropa sihucʉ̃ erã árĩpehrerã watẽa masʉ mera árĩñorã. Eropigʉ masʉpʉ ero core yujugʉ watĩre opagʉ ñetariagʉ árĩripʉ. Dohpaguepʉre bajarã watẽare opagʉ árĩgʉ, ero core ĩgʉ árĩdiro tauro ñegʉ dujapʉ, arĩpʉ Jesu.
27 Irire ĩgʉ eroparĩcʉ̃ masa watope árĩgo Jesure arĩpo bʉsʉro mera:
28 Igo eropa arĩtuhacʉ̃ peegʉ Jesu igore yʉhripʉ:
29 Eropi bajarã masa Jesu pohro erã eracʉ̃, ĩgʉ erãre werenemopʉ:
30 Jona Goãmʉ yare weremʉhtadigʉ árĩgʉ ĩgʉ Ninive majarãre ĩgʉ masicʉ̃ iidiro dopa ta yʉhʉ Goãmʉ ĩgʉ obeodigʉ masicʉ̃ iiaa dohpague majarãre.
31 Dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃ iribojegue majago opo bʉro sur majago bʉro igo bʉro wahgãnʉga mʉare dohpague majarãre weresãgocumo. Igo Salomo opʉ ĩgʉ masirire peediago yoarogue aridigo Salomore peego aripo. Dohpaguere mʉa watopere Salomo tauro masigʉ ãhraa. Yʉhʉ mʉa mera árĩquerecʉ̃ mʉa yʉ masirire peediabeaa. Mʉa eropa peediabirira waja igo opo bʉro mʉare “Ñerã ãhrima,” arĩ weresãgocumo.
32 Eropa ta dipuwaja moarinʉ árĩcʉ̃ Ninive maca majarã mʉra sã mʉare dohpague majarãre “Ñerã ãhrima,” arĩ weresãrãcoma erã. Jona erãre Goãmʉ yare ĩgʉ werecʉ̃ peerã, erã ñerire bʉjawere, õarire gohrotonirã árĩñorã erãpʉ. Dohpaguere mʉa watopere Jona tauro árĩgʉ ãhraa yʉhʉ. Yʉhʉ Goãmʉ yare werequerecʉ̃ mʉa ñero iirare bʉjawerebeaa. Eropirã Ninive majarã mʉra mʉare ñerire bʉjawerebirãre weresãrãcoma, arĩ werepʉ Jesu.
33 Eropigʉ buhenemogʉ õpa arĩpʉ erãre:
34 “Mari cuiri mari dʉpʉre sihãgodiru iro dopa ta ãhraa,” arĩ werediacʉ̃ õpa ãhraa. Mʉa pepiro dopa ta iiaa. Mʉa õaro mera pepirã árĩrã õarire iiaa. Mʉa ñero pepirã árĩrãpʉ ñeri dihtare iiaa.
35 Eropirã õaro iique. Mʉa pepirigue ñero árĩbiricãporo.
36 Tuhaja mʉa pepirigue õari árĩcʉ̃, ñeri ne maricʉ̃ õari dihtare pepirãca. Mʉa pepirigue õari árĩcʉ̃ mʉa õarire iirãca, arĩ buhepʉ Jesu.
37 Jesu ĩgʉ buhetuhajacʉ̃ ĩagʉ fariseo masʉ ĩgʉre ĩgʉ ya wihigue badoregʉ sihupʉ. Eropigʉ Jesu ĩgʉ ya wihigue ñaja, erã baro erã mera doajapʉ.
38 Ĩgʉ eropa doajacʉ̃ fariseo masʉpʉ Jesure ĩhanʉrʉgʉ judio masa mojo coeniguiro dopa ta ĩgʉ mojo coebiricʉ̃ ĩagʉ õpa arĩ pepipʉ: “Cuena. ¿Ihĩ duhpigʉ gʉa iro dopa mojo coebeari?” arĩ pepipʉ.
39 Ĩgʉ eropa arĩ pepicʉ̃ masigʉ Jesu ĩgʉre werepʉ:
40 Pee masibirã ãhraa mʉa. Goãmʉ mʉa dʉpʉre iigʉ mʉare pepiri sãre iipʉ. ¿Irire masibeari mʉa?
41 Eropirã mʉa Goãmʉ ya árĩburire iidiarã mʉa pepirire õarire gohrotomʉhtaque. Mʉa eropa iira pʉhrʉ õarire iirã árĩrãca.
42 “Mʉa fariseo masa ñero tarirãca. Bari õaro sʉriburi sarire aĩ deara pʉhrʉ diez quẽri iiaa. Tuhaja yujuquẽ ta Goãmʉ wihigue aĩgã apia Goãmʉ dorero dopa ta. Eropa iri dorerire iiquererã ta diaye iirire, Goãmʉre gamerire mʉa ne guñabeaa. Dʉcare mʉa aĩrare merogã Goãmʉ wihire apicʉ̃ õhaa. Eropa iirã õpa iinemoque: Diaye iirire, Goãmʉre gameri sãre iique mʉa.
43 “Mʉa fariseo masa ñero tarirãca. Buheri wihigue árĩrã õari doari dihtare gahmea mʉa. Doberi duarogue masa mʉare õaro umupeori mera bocatĩri serẽcʉ̃ gahmea mʉa.
44 “Mʉa judio masare buherã, fariseo masa sã mʉa gʉyaricʉrã ãhraa. Ñero tarirãca mʉa. Masa gobe dibura gobe iro dopa ta ãhraa mʉa. Iri gobe pohro masa tarigãrã pohecague boanirã árĩcʉ̃ masibeama. Eropa ta masa mʉa pohro árĩrã mʉa pepirigue ñeri árĩcʉ̃ masibeama erã, arĩpʉ Jesu erãre.
45 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ peegʉ judio masare buherã mera majagʉ Jesure werepʉ:
46 Ĩgʉ eroparĩcʉ̃ Jesu yʉhripʉ:
47 “Eropirã mʉa ñero tarirãca. Goãmʉ yare weremʉhtanirã mʉra ya masa goberire õaro amuraa mʉa erãre umupeoro dopa ta iirã. Mʉa eropa iiquerecʉ̃ ta iribojegue majarã mʉa acawererãpʉ erãre wejẽñuma.
48 Erãpʉ Goãmʉ ya weremʉhtanirãre erã wejẽdiro dopa ta mʉa sã iiboya. Eropirã dohpaguere erã masa goberire amuraa mʉa. Eropa amurã mʉa acawererã erãre wejẽrare guñaa mʉa. Erã eropa wejẽrare guñarã “Õaro iiñuma,” arĩraa mʉa, arĩpʉ Jesu.
49 “Eropigʉ Goãmʉ ĩgʉ masiri mera õpa arĩ wereyuñumi: “Yahare weremʉhtamorãre yʉ buherire buhemʉhtamorã sãre obeogʉra erãre. Eropirã erã yʉ obeorãre gajirãre wejẽ, gajirãre ñero iirãcoma,” arĩyuñumi Goãmʉ, arĩpʉ Jesu.
52 “Mʉa masare buherã, mʉa ñero tarirãca. Goãmʉ masirire ĩgʉ gojarare opaquererã ta gajirãre werebeaa mʉa. Mʉa basi Goãmʉ yare peebeaa. Eropirã gajirã ĩgʉ yare erã peediaquerecʉ̃ ta irire mʉa erãre peedorebeaa, arĩpʉ Jesu erãre.