Mateus 6

CUBNT

1 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a:

2 ’Que baru cainʉmʉa mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, jíbejarã caivʉ ne jã́inoi, yópe ina jʉjovaivʉ ne jíyepe. Nácapũravʉ jíyaima maje cójijiñamiai aru mái máre, jã́icõjenajivʉ apevʉre, ne mearo yávarãjiyepe aivʉ nára. Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Nácapũravʉ javede cʉvama ne boje caiyede. Apevʉ põeva ne mearore jíye náre, diebu ne boje matʉiye. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ ye bojed̶abecʉyʉme náre.

3 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jícaiyede cad̶atenajivʉ ina cõmaje ãrojarivʉre, ñamene coyʉbejarã mʉje d̶aiyede.

4 Quénora cainʉmʉa jíjarã yavenina, apevʉ ne coreóvabenajiyepe aivʉ. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména, arejamed̶a Jesús.

5 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:

6 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, ecorĩ mʉje cʉ̃ramiai, jedevacobede bieniburu, apevʉ ne jã́menoi, jẽniajara majepacʉque mʉja coapa. Nópe d̶aru, majepacʉ cavarõ mearocacʉ, ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména.

7 ’Mʉje jẽniaiyede majepacʉ Jʉ̃menijicʉque, cúpecare nʉmejara cũináromia borore mʉje coyʉiyede. Nópe d̶ad̶ama ina judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ, “Ʉrarõ ñʉje coyʉru Jʉ̃menijicʉre, jápiaquijichʉbi ñʉjare”, ne ʉbenina arĩ dápiaiye boje.

8 Ne d̶aiyepe d̶abejarã mʉja. Mʉje jẽniarajiye jipocai javeta coreóvaibi majepacʉ cavarõ mearocacʉ aipe jaʉrõre mʉjare.

9 Que baru yópe arĩ, jẽniajara majepacʉ Jʉ̃menijicʉque:

10 Bʉ́re d̶ajacʉ mʉ mi jabotequiyede põevare. Caivʉ ijãravʉcavʉ d̶ajarãri mearore yópe mi ʉrõpe, yópe ina cavarõ mearocavʉ ne d̶aiyepe mi ʉrõpe cainʉmʉa.

11 Jíjacʉ ñʉjare jãravʉa coapa ñʉje ãiyeva.

12 Aru ãrʉmetejacʉ ñʉje ãmeina teiyede, yópe ñʉja máre ñʉje ãrʉmeteiyepe caiye apevʉ ne ãmeina d̶aiyede ñʉjaque.

13 Ñai abujuvai jabocʉ ʉ̃i jʉjovajʉroede ñʉjare vainí tʉicõjemejacʉ ñʉjare, ñʉje d̶abenajiyepe ãmenore. Quénora ñʉjare ãmed̶are d̶aicõjemejacʉ ñai abujuvai jabocʉre, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ Jʉ̃menijicʉque jẽniaiyede.

14 Aru yópe arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a Jesús:

15 Ʉbenita mʉjacapũravʉi ãrʉmetebedu põevare ne ãmeina teiye báquede mʉjare, majepacʉ cavarõ mearocacʉcapũravʉ máre ãrʉmetebecʉbe mʉje ãmeina teiyede, arejamed̶a Jesús.

16 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:

17 Ʉbenita mʉjacapũravʉ, mʉje ãiyede ãmene jẽniarajivʉ Jʉ̃menijicʉque, chĩore cubejarã. Quénora vaivéni mʉje pod̶are, cũitútujara mʉje jivare.

18 Mʉje nópe d̶aru, apevʉ põeva coreóvabenama mʉja ãmevʉre ãiyede. Quénora majepacʉ cavarõ mearocacʉ cũinácʉra coreóvacʉyʉme mʉja ãmevʉre ãiyede. Aru ñai jã́ñʉ mʉje d̶aiyede yavenina, bojed̶acʉyʉme mʉjare ména, arejamed̶a Jesús.

19 Cojedeca yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:

20 Ʉbenita vojarã mʉja ʉrarõ mʉje cʉvae méne cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, bocomiva ne ãmenoi, cʉra etabenoi, aru ñavacʉrivʉ ne ĩmenoi máre.

21 Que baru mʉje cʉvae cʉrõre dápiarãjaramu mʉje ũmeque máre, arejamed̶a Jesús.

22 Cojedeca Jesús buedejamed̶a náre, ʉ̃́que cʉrivʉre:

23 Que teni põecʉ cainʉmʉa dápiayʉ baru ijãravʉquede, ijetede d̶aibi ʉ̃i ũmene, ʉ̃i dápiabe boje cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõquede. Aru ñai põecʉ ʉ̃i ũme bíjacʉyʉme. Que baru põeva ne jã́menu ne yacorʉaque ãmenotamu. Ʉbenita pʉeno ãmenotamu ne ũme ñemino maru, arĩ buedejamed̶a Jesús.

24 Yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús cojedeca:

25 Bedióva yópe arĩ, buedejamed̶a Jesús:

26 Jã́rijide apa mʉja ina míjinare. Majepacʉ cavarõ mearocacʉ jíbi náre ne ãiyeva, na otebevʉreca, aru oteiyede ĩmevʉreca, aru diede máre epebevʉreca oteiyede epeiñamia jívʉi. Aru caivʉ míjina obedivʉ pʉeno bojecʉrivʉtamu mʉja, Jʉ̃menijicʉi pʉeno ʉe boje mʉjare. Que baru mʉjare jaʉéde jícʉyʉme ʉ̃.

27 Aru mʉjacacʉ cãrijiñʉ maru, cũináora cʉre d̶arĩ majibebi ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru cãrijiye meamevʉ mʉjare.

28 ’Que baru, ¿aipe teni cãrijivʉrʉ̃ mʉja mʉje dorãjiyede? Jã́rijide apa mʉja iye cóvʉare, dácarõre. Die bʉcʉiyavʉ̃, mememevacari, aru ne cuitótecajeare máre naremevacari.

29 Ʉbenita coyʉyʉbu mʉjare: Iye cóvʉa métamu, caiye icajea ñai jabocʉ bácʉ Salomón mácʉi cuitótecajea bojecʉricajea pʉeno.

30 ¡Mʉja pare quĩ́jino jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre! Jʉ̃menijicʉ nópe mearo d̶aibi iye cõriáre, caride dái cʉede aru javenare põeva ne juarãjiyede. Nopedeca Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉjare mʉje cuitótecajea meacajeare caiye iye cóvʉa pʉeno.

31 Que baru cãrijimejara mʉja yéde mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru mʉje dorãjiyede máre.

32 Ina judíova ãmevʉ, Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ, cãrijini vod̶ama caiye iyede, ne ãrajiyede, ne ũcurajiyede, aru ne dorãjiyede máre. Aru majepacʉ cavarõ mearocacʉ majibi caiye iye mʉjare jaʉéde.

33 Ʉbenita vojarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi jaboteinoquede, mʉje d̶aiyʉe boje mearore yópe ʉ̃i d̶aicõjeiyepe. Aru Jʉ̃menijicʉ jícʉyʉme mʉje ãrajiyede, mʉje ũcurajiyede, aru cuitótecajeare máre.

34 Que baru cãrijimejara iye vaiquíyede mʉjare javenare. Caijãravʉa coapa põeva ñájiñama ãmenore. Que baru dápiajarã cari jãravʉque ãmenore, apejãravʉ edaquijãravʉque ãmenore dápiabevʉva, arĩ buedejamed̶a náre Jesús.

Ler em outra tradução

Comparar lado a lado