1 Yópeda teni bʉ́rejaquemavʉ iye yávaiye me Jesucristo Jʉ̃menijicʉi mácʉrã coyʉiye.
2 Javede toivarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ ʉ̃i ãmiá Isaías, yópe Jʉ̃menijicʉi aiye báquede mamacʉre:
3 Jʉ̃menijicʉre coyʉcaipõecʉ cod̶oboboyʉre jápiarãjarama põecʉbenoi: “Mead̶ajarã mʉje ũmene copʉ etaburĩ maje jabocʉre, nopedeca mʉje mead̶aiyepe daimare ñai ʉ̃mʉ, mʉje pued̶aimʉ, ʉ̃i daquiye jipocai”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, arĩ toivarejaquemavʉ Isaías bácʉ.
4 Nópe Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcayʉ, Isaías bácʉ, ʉ̃i aiye báquepedeca tedejaquemavʉ Juan Bautista põecʉbenoi. Põeva vaivʉre coyʉre curejamed̶a nore. Ocoque jã́d̶ovacʉyʉ põevare Jʉ̃menijicʉque, coyʉyʉ barejámed̶a põevare, ne chĩori dápiarãjiyepe ayʉ ne ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede.
5 Obedivʉ põeva Judea ãmicʉrijoborõcavʉ aru Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ máre jápiarãnʉrejaimad̶a Juan Bautista yebai. Aru na coapa “Ãmecʉbu yʉ” ne arĩburu yóboi Jʉ̃menijicʉre, ne chĩori dápiaiye boje ne ãmeina teiyede, jã́d̶ovarejamed̶a náre Jʉ̃menijicʉque Jordán ãmicʉriya jiai.
6 Juan Bautista dorejamed̶a ãimacʉ camello ãmicʉcʉi pod̶aque d̶aicajede ʉ̃i cuitótecaje. Aru ʉ̃i jãrióicãva máre ãimacajeque d̶aicãva marejávʉ̃ya. Ʉ̃ ãre curejamed̶a mujuñuvare aru mumicorore máre, yópe apevʉ nócavʉ cʉve cʉvabevʉpe.
7 Yópe arĩ, coyʉrejamed̶a põevare:
8 Yʉ ocoque jã́d̶ovaivʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉre. Ʉbenita ʉ̃ macʉyʉ́me jã́d̶ovañʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉque, daroyʉ Espíritu Santore, arejamed̶a Juan Bautista.
9 Dijãravʉai Jesús nʉrejamed̶a Nazaret ãmicʉriĩmarore jocarĩ, etacʉyʉ Galilea ãmicʉrijoborõre jocarĩ, nʉñʉ Juan Bautista yebai. Aru Juan Bautista jã́d̶ovarejamed̶a ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉque Jordán ãmicʉriya jiai.
10 Maumena ʉ̃i maiyede jiare jocarĩ, Jesús jã́rejamed̶a cavarõ mearo vorĩ nʉinore. Aru ñai Espíritu Santo jurecope ẽmeni darejamed̶a ʉ̃i pʉenora.
11 Aru jápiarejamed̶a apeno yávainore, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque aiyede yópe: “Mʉ, jímacʉ, ji ʉmʉ, me torojʉvʉ yʉ mʉre”, arejamed̶a Jesúre Jʉ̃menijicʉ.
12 No yóboi ñai Espíritu Santo nʉvarejamed̶a Jesúre põecʉbenoi.
13 Cuarenta paijãravʉa Jesús cʉrejamed̶a nore, ãimara jijecʉrivʉ ne jẽneboi. Que teni ñai abujuvai jabocʉ, Satanás ãmicʉcʉ, jʉjovaiyʉrĩdurejamed̶a ʉ̃́re. Aru ángeleva coreni cad̶atedejaimad̶a Jesúre.
14 Dinʉmʉre Herodes ãmicʉcʉ jabocʉ bʉorejamed̶a Juan Bautistare. Ʉ̃́re bʉorĩburu yóboi, Jesús nʉrejamed̶a Galilea ãmicʉrijoborõi, coyʉcʉyʉ iye yávaiye méne, Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiyede ʉ̃́re.
15 Que teni arejamed̶a põevare:
16 No yóboi Jesús cuyʉ macajitabʉ ʉrabʉ Galilea ãmicʉrijitabʉ ẽcarʉi, jã́rejamed̶a Simóre aru Andrés ĩmacʉmaquevʉre. Moa boarĩ́ bojed̶aipõeva marejáimad̶a na. Que baru dʉvaivʉ barejáimad̶a ne pápicʉre no macajitabʉi.
17 Ne que teiyede, Jesús arejamed̶a náre:
18 Que ayʉre jápiarĩ, dajocarejaimad̶a ne pápicʉare, nʉrajivʉ Jesúque.
19 Aru cuyʉ cãreja, jipocai jã́rejamed̶a Zebedeoi márare, ne ãmiá Santiago aru ĩmacʉ Juan. Ĩmarejaimad̶a ne jiad̶ocũi, mead̶aivʉ ne pápicʉare.
20 Jã́rina cuturejamed̶a náre. Quénora cũiná dajocarejaimad̶a népacʉre ʉ̃́re memecaipõevaque jiad̶ocũi, nʉrajivʉ Jesúque.
21 Jesús ʉ̃i bueimaraque earejaimad̶a Capernaum ãmicʉriĩmaroi judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi. Judíovai cójijiñami ecorĩ, Jesús buedejamed̶a ina põeva noi cʉrivʉre.
22 Ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva pʉeno buedejamed̶a náre, yópe parʉcʉpe. Que baru ina jápiaivʉ ʉ̃i bueiyede torojʉrĩ cuecumarejaimad̶a.
23 Aru cʉrejamed̶a judíovai cójijiñami cũinácʉ ʉ̃mʉ, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ.
24 Cod̶oboborĩ arejamed̶a Jesúre:
25 Ʉbenita Jesús bi aicõjenejamed̶a ʉ̃́re:
26 Que baru abujucʉ bidióvarejamed̶a pare ñai ʉ̃mʉre. Cod̶oboborĩ pare, etarejamed̶a ʉ̃́re jocarĩ.
27 Aru cuecumari jã́ivʉ ina põeva, arejaimad̶a ne bajumia:
28 Aru maumejiena majidejaimad̶a Jesúi borore caino Galilea ãmicʉrijoborõcavʉ caivʉ.
29 Etaivʉ bácavʉ judíovai cójijiñamine jocarĩ, ecorãnʉrejaimad̶a maumena ne cʉ̃rami ina Simón aru Andrés máre. Santiago aru Juan máre yóvarejaimad̶a náre.
30 Ico Simói váco moimo pararejacod̶a. Aru cũiná coyʉrejaimad̶a Jesúre õi borore.
31 Que baru Jesús nʉrejamed̶a õi yebai. Jẽni õi pʉrʉre, ṍre nacovarejamed̶a. Aru maumejiena dajocarejavʉ̃ya moino ṍre. Dinʉmʉmia ãiyede mead̶arĩ jídejacod̶a náre.
32 Dinainumica ñamijie baji aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, jabʉóvaijãravʉ vaiyede, ina ĩmarocavʉ nʉvarejaimad̶a Jesús yebai caivʉ ijimarare, aru abujuva ne ĩmamarare máre.
33 Que teni caivʉ ina ĩmarocavʉ cójijidejaimad̶a jedevacobena.
34 Jesús mead̶arejamed̶a obedivʉ ijimarare. Caiye ijiéde jarʉvarejamed̶a. Jarorejamed̶a náre jocarĩ ina abujuvare máre. Aru yávare d̶abedejamed̶a, ne coreóvaiye boje ʉ̃́re.
35 Jesús coedarĩ nacajari ñeminomia, aviá ʉ̃i cõaquiye jipocai, nʉrejamed̶a põecʉbenoi. Jẽniare cuyʉ barejámed̶a Jʉ̃menijicʉque.
36 Miad̶áe tʉiyede Simón ʉ̃́cavʉque vorejaimad̶a Jesúre.
37 Vorĩ earĩ, arejaimad̶a ʉ̃́re:
38 Náre arejamed̶a:
39 Coyʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede caino Galilea ãmicʉrijoborõi judíovai cójijiñamiai. Aru jaetovarejamed̶a abujuvare máre.
40 Cũinácʉ pojeyʉ nʉrejamed̶a Jesús yebai. Aru ñʉatutarĩ, arejamed̶a ʉ̃́re:
41 Que ayʉre jápiarĩ, Jesús cõmaje ãroje jã́ri, ʉ̃i pʉrʉque jabióvarĩ tʉoyʉ, arejamed̶a ʉ̃́re:
42 Maumejiena Jesús ʉ̃i que aiyeda vaidéjavʉ̃ya ʉ̃́re. Meatedejamed̶a ʉ̃.
43 Ʉbenita Jesús majicarejamed̶a parʉrõreca, “Nʉjacʉ” ayʉ ʉ̃́re, arejamed̶a majicarĩduyʉ:
44 —Coyʉbejacʉ apevʉre. Cũiná nʉri, jã́d̶ovajacʉ sacerdotede. Aru jíjacʉ mi meateiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, põeva ne coreóvarãjiyepe ayʉ mi meateinore, arejamed̶a ʉ̃́re Jesús.
45 Ʉbenita coyʉre nʉrejamed̶a Jesúi borore. Que baru ecorĩ majibedejamed̶a Jesús põeva ne jã́inore. Quénora cʉrejamed̶a põecʉbenoi. Aru nʉrejaimad̶a põeva, cainoa ĩmaroacavʉ, ʉ̃i yebai.