Lucas 4

CUBNT

1 Jesús, Espíritu Santoi d̶aicõjeimʉ, copaidejamed̶a Jordán ãmicʉriya jiare jocarĩ. Ñai Espíritu Santo nʉvarejamed̶a ʉ̃́re põecʉbenoi.

2 Jesús cʉrejamed̶a nore cuarenta paijãravʉa. Yéde ãmenejamed̶a noi ʉ̃i cʉrijãravʉare. Aru abujuvai jabocʉ, Satanás ãmicʉcʉ, jʉjovaiyʉrĩdurejamed̶a ʉ̃́re. Que baru no yóboi ãvʉé ijidejavʉ̃ya ʉ̃́re.

3 Que baru ñai abujuvai jabocʉ arejamed̶a Jesúre:

4 Jesús arejamed̶a ñai abujuvai jabocʉre:

5 Que arĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ nʉvarejamed̶a Jesúre cʉ̃racũ ʉ̃mʉjʉricũ pʉenoi. Jã́d̶ovarejamed̶a maumena caiye ijãravʉcarõa ĩmaroare.

6 Aru arejamed̶a ʉ̃́re:

7 Jíquijivʉ mʉre caiye ijãravʉquede, mi ñʉatutarĩ mearore jídu yʉre, arejamed̶a ñai abujuvai jabocʉ Jesúre.

8 Aru Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re:

9 Que teniburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉcapũravʉ nʉvarejamed̶a Jesúre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Ʉ̃́re mʉri nʉre d̶arejamed̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami pʉenora. Aru arejamed̶a ʉ̃́re:

10 Jʉ̃menijicʉi yávaiye ʉ̃i toivaicõjeiye báque coyʉivʉ mi borore yópe: “Jʉ̃menijicʉ jarocʉyʉme ʉ̃i ángelevare, ne corenajiyepe ayʉ mʉre.

11 Jãmʉórajarama mʉre ne pʉrʉáque, mi ijié tebequiyepe aivʉ mi cʉbobare ibo cʉ̃raboque”, arĩ toivarejaquemavʉ. Que baru mi tʉrĩ nʉru, yʉ jã́ñʉ bʉojacʉyʉmu Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, arejamed̶a Jesúre ñai abujuvai jabocʉ.

12 Jesúcapũravʉ arejamed̶a ʉ̃́re:

13 Nópe d̶arĩduyʉ ñai abujuvai jabocʉ jʉjovarĩ majibedejamed̶a Jesúre. Que baru nʉrejamed̶a Jesúre jocarĩ apenʉmʉita.

14 Jesús ʉ̃i copaiyede Galilea ãmicʉrijoborõi Espíritu Santoi d̶aicõjeiye parʉéde cʉvacʉ barejámed̶a. Aru põeva yávarejaimad̶a ʉ̃i borore caino ijoborõcarõi.

15 Jesús buedejamed̶a ne judíovai cójijiñamiai ĩmaroa coapa. Aru caivʉ torojʉrejaimad̶a ʉ̃́re.

16 Jesús nʉrejamed̶a Nazaret ãmicʉriĩmaroi, ʉ̃i bʉcʉiĩmaro mácarõi. Ecorejamed̶a judíovai cójijiñami ne jabʉóvaijãravʉ sábadoi, yópe ʉ̃i d̶aiyepe cainʉmʉa. Aru nacajari jã́ri borotedejamed̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiyede.

17 Jídejaimad̶a ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ Isaías bácʉi toivaiye báquede. Aru voarĩ jã́ñʉ earejamed̶a yópe arĩ toivaino mácarõre:

18 Ji jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu cʉbi yʉ́que. Que baru ʉ̃i epeimʉmu yʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne ina cõmaje ãrojarivʉre. Daroibi yʉre, ji mead̶aquiyepe ayʉ ina chĩoivʉre ne ũmei. Aru coyʉicõjeimi yʉre, ji jod̶equiyepe ayʉ ina bʉoimarape paivʉre ne ãmeina teiye boje. Jã́re d̶acʉyʉmu ina jã́ri eabevʉre. Jod̶ede d̶acʉyʉmu ina ãmeina d̶aimarare máre.

19 Coyʉcʉyʉmu ne coreóvaino eainore ne jabocʉi mead̶aquinore náre, jã́ri borotedejamed̶a Jesús.

20 Jã́ri boroteni bʉojarĩ, Jesús iye toivaiye báquede bieni, jídejamed̶a judíovai cójijiñami cad̶ateipõecʉre. Aru dobacʉnʉrejamed̶a, buecʉyʉ ina põevare. Que teiyede jã́rejaimad̶a ʉ̃́re pare caivʉ ina cʉrivʉ judíovai cójijiñami jívʉi.

21 Jesús yávarĩ bʉ́yʉ, arejamed̶a yópe:

22 Caivʉ coyʉrejaimad̶a mearo Jesúi borore. Aru pare dápiarejaimad̶a mearo ʉ̃i coyʉiyede jápiarĩ. Aru jẽniari jã́rejaimad̶a ne baju:

23 Náre arejamed̶a Jesús:

24 Aru yávare nʉrejamed̶a:

25 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cʉrejaquemavʉ obedivʉ nomiópeva Israecavʉ bácavʉ Elíai cʉrijãravʉa báquede. (Ñai Elíare Jʉ̃menijicʉ nʉvarejaquemavʉ Paraíso ãmicʉrõi apʉcʉra.) Aru ocabedejaquemavʉ yóbecʉriʉjʉa corica baji. Que baru ãvʉéne ñájinejaquemavʉ caino joborõre.

26 Ʉbenita Elías cad̶atecʉnʉmenejaquemavʉ ina nomiópeva bácavʉ yebai. Quénora nʉrejaquemavʉ cũináco nomiópeco báco yebai, Sarepta ãmicʉriĩmaroi, Sidón ãmicʉriĩmaro joabenoi cʉco bácore.

27 Nopedeca cʉrejaquemavʉ obedivʉ pojeivʉ Israecavʉ bácavʉ Eliseo bácʉi cʉrijãravʉa báquede. Ʉbenita Eliseo bácʉ mead̶abedejaquemavʉ ina caivʉre. Cũinácʉrata mead̶arejaquemavʉ, Naamán ãmicʉcʉre, Siria ãmicʉrijoborõcacʉ bácʉre. Aru ina pʉcarã, ico nomiópeco báco aru Naamán mácʉ máre, judíova ãmenejaquemavʉ na, arejamed̶a Jesús.

28 Ne jápiaiyede iye ʉ̃i coyʉiyede, caivʉ ina judíovai cójijiñami cʉrivʉ jorojĩnejaimad̶a pare Jesúre.

29 Nacajari jabʉborĩ nʉvarejaimad̶a Jesúre ĩmarore jocarĩ. Ʉ̃́re nʉvarejaimad̶a cʉ̃racũ pʉenoi, jarʉvarãjivʉ dicũ tʉ̃robʉ cãchinoi.

30 Ʉbenita Jesús vaicʉ́nʉrejamed̶a ne jẽneboi, náre jocarĩ.

31 Jesús ẽmeni nʉrejamed̶a Galileacarõ ĩmaroi, Capernaum ãmicʉriĩmaroi. Aru noi buedejamed̶a põevare judíovai jabʉóvaijãravʉ sábadoi.

32 Ina jápiaivʉ ʉ̃i bueiyede, torojʉrĩ cuecumarejaimad̶a ʉ̃i bueiyede, ʉ̃i yávaiye boje parʉéque.

33 Aru cʉrejamed̶a judíovai cójijiñami cũinácʉ ʉ̃mʉ, abujucʉ ʉ̃i ĩmamʉ. Cod̶oboborĩ arejamed̶a Jesúre:

34 —Mʉ, Jesús Nazarecacʉ, cãrijovamejacʉ ñʉjare. ¿Yéde ʉcʉrʉ̃ mʉ ñʉjaque? ¿Jarʉvacʉdayʉ dacʉrʉ̃ mʉ ñʉjare? Coreóvaivʉ yʉ mʉre. Jʉ̃menijicʉi mácʉ meacʉ bajubu mʉ, arĩ cod̶oboborejamed̶a.

35 Ʉbenita Jesús bi aicõjenejamed̶a ʉ̃́re:

36 Aru cuecumari jã́ivʉ ina põeva, arejaimad̶a ne baju:

37 Que baru yávarejaimad̶a Jesúi borore caino Galilea ãmicʉrijoborõi.

38 Dinʉmʉ Jesús etarejamed̶a judíovai cójijiñamine jocarĩ. Aru ecorejamed̶a Simón Pedroi cʉ̃rami. Ico Simón Pedroi váco moimo marejácod̶a pare. Coyʉrejaimad̶a Jesúre õi borore.

39 Que baru Jesús õi yebai nacachini, dajocaicõjenejamed̶a moinore ṍre jocarĩ. Maumejiena dajocarejavʉ̃ya moino ṍre. Dinʉmʉmia nacajari, ãiyede mead̶arĩ jídejacod̶a náre.

40 Dinainumica ñamijie baji aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, jabʉóvaijãravʉ vaiyede, nʉvarejaimad̶a Jesús yebai obedivʉ ijimarare. Aru tʉorejamed̶a Jesús ʉ̃i pʉrʉque náre coapa. Que d̶arĩ mead̶arejamed̶a náre.

41 Aru etarejaimad̶a ijimarare jocarĩ abujuva, cod̶oboborĩ arejaimad̶a Jesúre:

42 Miad̶áe tʉiyede Jesús nʉrejamed̶a põecʉbenoi. Ʉbenita põeva vorĩ earejaimad̶a ʉ̃́re. Ʉ̃i yebai earĩ, jẽniarejaimad̶a ʉ̃́re, ʉ̃i nʉmequiyepe aivʉ náre jocarĩ.

43 Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre:

44 Que arĩ, coyʉre nʉrejamed̶a judíovai cójijiñamiai caino Galilea ãmicʉrijoborõi.

Ler em outra tradução

Comparar lado a lado