Lucas 17

CUBNT

1 Jesús buedejamed̶a ʉ̃i bueimarare, yópe arĩ:

2 Ñai põecʉ ʉ̃i vainí tʉre d̶aru apecʉ yʉre jʉ ayʉre parʉbecʉreca, ʉ̃i dajocaquiyepe ayʉ ʉ̃i jʉ aiyede yʉre, meajebu ʉ̃́re jarʉvaru jia ʉrad̶ai ʉ̃i ñamemui bʉorĩ cũinábo cʉ̃rabo ʉraboque.

3 Me jã́jara mʉja. Me dápiajarã mʉje d̶arãjiyede. Apecʉ ʉ̃i ãmeno d̶aru mʉre, majicajacʉ ʉ̃́re ména. Aru ʉ̃i chĩori oatʉvaru ʉ̃i d̶aiyede, ãrʉmetejacʉ iye ʉ̃i ãmeno d̶aiye báquede mʉre.

4 Aru ʉ̃i ãmeno d̶aru mʉre siete paiye baju cũinájãravʉre aru siete paiye bajureca, “Chĩoivʉ yʉ ji ãmeno d̶aiye báquede mʉre” ʉ̃i aru, ʉ̃i ãmeno d̶aiyede ãrʉmetejacʉ mʉ, arejamed̶a Jesús.

5 Ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara arejaimad̶a Jesúre yópe:

6 Aru Jesús arejamed̶a:

7 Jesús arĩ buedejamed̶a cojedeca:

8 Quédata, “Mead̶ajacʉ ji ãquiyede. Oatʉvajacʉ mi doiyede. Aru corejacʉ ji ãiyede cãreja. Ji ãriburu yóboita mʉ máre ãri ũcujacʉ”, aivʉbu mʉja ʉ̃́re.

9 Aru ñai jabocʉ jãve abecʉbe ʉ̃i yebacacʉre, “Meavʉ mi memecaino yʉre”, ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe d̶aiye boje.

10 Nopedeca mʉja máre, caiye iye d̶aicõjeiye báquepe mʉjare d̶arĩ bʉojaivʉ, ajarã mʉje baju yópe: “Bojecʉbevʉbu maja. Quénora d̶aivʉbu maja yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe majare”, náre arĩ buedejamed̶a Jesús.

11 Jesús nʉñʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, vaidéjamed̶a Samaria aru Galilea ãmicʉrijoborõa tʉrʉvare.

12 Cũináro ĩmajinoi ecoiyede, copʉ nʉrejaimad̶a ʉ̃́re caipʉcapʉrʉape paivʉ ʉ̃mʉva pojeivʉ. Núrejaimad̶a joai Jesúre jocarĩ.

13 Aru cod̶oboborejaimad̶a na:

14 Náre jã́ri, arejamed̶a Jesús:

15 Que teni cũinácʉ nácacʉ jã́ri coreóvarĩ meateyʉ ʉ̃i baju, copaini nʉri cod̶oboborĩ torojʉrejamed̶a Jʉ̃menijicʉre.

16 Mori tʉrejamed̶a joborõi Jesús jipocai, jíyʉ mearore ʉ̃́re. Aru Samaria ãmicʉrijoborõcacʉ barejaquémavʉ ñai ʉ̃mʉ.

17 Que teni Jesús arejamed̶a:

18 Apevʉ cʉbema ina jínadajʉrorivʉ mearore Jʉ̃menijicʉre. Quénora ñai dacʉbe, apeno joborõcacʉvacari, arejamed̶a Jesús.

19 Aru Jesús arejamed̶a ʉ̃́re:

20 Cũinájãravʉ apevʉ fariseovacavʉ jẽniari jã́rejaimad̶a Jesúre, yópe arĩ:

21 Que baru abenajarama yópe: “¡Jã́jacʉ, yui cʉvʉ!” Aru abenajarama yópe: “¡Jã́jacʉ, noi cʉvʉ!” Quédata jave Jʉ̃menijicʉ jaboteyʉbe mʉje jẽneboi, arejamed̶a Jesús.

22 Dinʉmʉre Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare:

23 Aru arãjarama mʉjare yópe: “¡Jã́jara noi!” Aru arãjarama yópe: “¡Jã́jara yui!” Ʉbenita nʉmejara mʉja. Nʉmejara ne yóboi.

24 Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe yaroinope nʉquiyebu ji copaidaquijãravʉ baquinó. Yópe no yaroino pẽoiyepe cavarõre cũinápũravʉ pʉ apepũravʉita, caivʉ põeva ne jã́rajiyepe nore, nopedeca copaidacʉyʉmu yʉ. Aru caivʉ põeva jã́rajarama ji copaidaiyede ijãravʉi.

25 Ʉbenita mamarʉmʉ ʉrarõ ñájiye jaʉvʉ yʉre. Aru ijãravʉcavʉ jʉ abenajarama yʉre.

26 ’Dijãravʉa baquiyéi, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji copaidaquijãravʉ jipocai, cʉquiyebu nópe ãnijãravʉa Noé mácʉi cʉrijãravʉa báquepe.

27 Dinʉmʉ mácarõre caivʉ põeva ãivʉ barejaquémavʉ, aru ũcuivʉ barejaquémavʉ. Ʉ̃mʉva pʉrʉbʉoivʉ barejaquémavʉ. Aru jídejaquemavʉ némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ, Noé mácʉi jiad̶ocũ ʉracũre ecoijãravʉita. Muiváibo darejaquemavʉ. Aru caivʉ ina põeva corĩ bíjarejaquemavʉ na mácavʉ.

28 Nopedeca cʉrejaquemavʉ Lot bácʉi cʉrijãravʉa báquede máre. Caivʉ põeva ãivʉ barejaquémavʉ, aru ũcuivʉ barejaquémavʉ. Bojed̶aivʉ barejaquémavʉ. Oteivʉ barejaquémavʉ. Aru cʉ̃ramiare d̶aivʉ barejaquémavʉ máre.

29 Ʉbenita ãnijãravʉ bácarõ, Lot bácʉi etaiyede Sodomare jocarĩ, Jʉ̃menijicʉ maumena darorejaquemavʉ toabore aru cʉ̃raboa uruiboare máre. Ocainope tʉrejaquemavʉ cavarõre jocarĩ. Aru caivʉ ina diĩmarocavʉ bácavʉ yaidéjaquemavʉ na mácavʉ.

30 Nopedeca baquiyébu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ji copaidaquijãravʉ baquinóre. Maumena, põeva yʉre ne corebede, copaidacʉyʉmu yʉ ijãravʉi cojedeca.

31 ’Dijãravʉ baquinói ñai cʉ̃rami pʉenora cʉcʉ bacʉyʉ́ ẽmeni dabejacʉrĩ, nʉvacʉyʉ ʉ̃i apejĩene. Ecobejacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami. Aru ñai jiore memeñʉ macʉyʉ́ copainʉmejacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami.

32 Ãrʉjara mʉja iye Lot bácʉi márepaco bácore vaiye báquede. Õ mácoi jʉ abe boje Jʉ̃menijicʉi cõjeiye báquede, yuquirarʉ cainidʉ tedejaquemavʉ õ máco.

33 Ñai põecʉ ʉ̃i baju ʉrõpe d̶arĩ, mead̶aiyʉcʉ baru ʉ̃i bajure, coatecʉyʉme ʉ̃i bajure Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, yópe yaiyʉ́ bácʉpe ʉ̃i ũmei. Ʉbenita ñai põecʉ, “Ye baju ãmevʉ ji yaidú Cristore boje” ayʉ, ʉ̃i baju ʉrõpe d̶abecʉva quénora ji ʉrõpe d̶arĩ, ʉ̃́recabe ji mead̶aquimʉ, cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉque cainʉmʉa.

34 ’Coyʉyʉbu mʉjare, ji copaidaquijãravʉ baquinói pʉcarã ʉ̃mʉva cãrajarama ne cʉ̃rami jívʉi ñamine. Cũinácʉ nʉvaimʉ macʉyʉ́me, yʉre ʉ̃i jʉ aiye boje. Aru apecʉ mautecʉyʉme, yʉre ʉ̃i jʉ abe boje.

35 Aru pʉcarã nomiva jĩorajarama ne cʉ̃rami jívʉi. Cũináco nʉvaimo macod̶óme, yʉre õi jʉ aiye boje. Aru apeco mautecod̶ome, yʉre õi jʉ abe boje.

36 Aru pʉcarã ʉ̃mʉva memenajarama ne jioi. Cũinácʉ nʉvaimʉ macʉyʉ́me, yʉre ʉ̃i jʉ aiye boje. Aru apecʉ mautecʉyʉme, yʉre ʉ̃i jʉ abe boje, arejamed̶a Jesús, náre bueyʉ.

37 Aru jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re:

Ler em outra tradução

Comparar lado a lado