1 Mamarʉmʉre cãreja jãravʉre cʉed̶aquiye jipocai, cʉrejaquemavʉ majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ. Jʉ̃menijicʉque cʉrejaquemavʉ. Aru Jʉ̃menijicʉ baju barejaquémavʉ ʉ̃.
2 Mamarʉmʉmiata jãravʉre cʉed̶aquiye jipocamiata, Cristorecabe cʉcʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉque.
3 Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ. Ʉ̃́re põevare, ãimarare, aru caijĩe coapa cʉed̶are d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Ʉ̃i cʉed̶abedu, ye cʉbejebu.
4 Ʉ̃́recabe cʉre d̶ayʉ bácʉ põevare apʉrivʉre, ʉ̃i d̶aicõjeimarare. Yópe pẽoiye jã́re d̶aiyepe põevare, nopedeca Cristo põevare coreóvare d̶arejaquemavʉ jãve baju.
5 Yópe ñami jã́mene d̶aiyepe põevare, nopedeca ijãravʉcavʉ ne ãmeno d̶aiyeque jãvene coreóvabede d̶aimaramu. Ʉbenita Cristo, pẽoinope, darejaquemavʉ ijãravʉi, ñeminitucubʉpe, ãmecʉrijãravʉi, coreóvare d̶acʉyʉ põevare jãve bajure. Aru pẽoiyede cod̶avainope teino coyʉiye jãvene vainí tʉrĩduyama ijãravʉcavʉ ãmeno d̶aivʉ. Ʉbenita ʉ̃i coyʉiye jãvene vainí tʉiye majibenama.
8 Ñai Juan Bautista Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ baju, Cristo baju, ãmenejamed̶a ʉ̃. Quéda Cristorã, Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ bajura, coyʉcʉdayʉ barejámed̶a ʉ̃.
9 Cristorecabe dayʉ bácʉ ijãravʉi coreóvarĩ bʉojare d̶acʉyʉ caivʉ põevare Jʉ̃menijicʉi dápiainore jãve bajure.
10 Cristo cʉrĩdurejamed̶a ijãravʉi. Jʉ̃menijicʉi cʉed̶are d̶aimʉ mácʉvacari ijãravʉre, ʉ̃́re coreóvabedejaquemavʉ ijãravʉcavʉ.
11 Ʉ̃ jino dijãravʉ ʉ̃i cʉed̶aino mácarõi, darĩdurejaquemavʉ ʉ̃. Ʉbenita ʉ̃́re jacopʉbedejaimad̶a obedivʉ ʉ̃ jina mariduivʉvacari.
12 Ʉbenita apevʉ nácavʉ jãve coreóvarĩ jacopʉrĩ ʉ̃́re jʉ aivʉre Jʉ̃menijicʉi mára teicõjenejaquemavʉ Cristo.
13 “Yʉre jápiarĩ jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉi mára tejarãri na”, ʉ̃i que aino, maja põeva maje jʉed̶ocʉvarõpe ãmevʉ no. Aru maja põeva, “Jʉ̃menijicʉi mára teiyʉrĩ, ʉ̃i mára tenajaramu”, maje aiyepe ãmevʉ no. Aru nomiói márepacʉi jʉed̶ocʉvaiyʉepe máre ãmevʉ no. Quénora “Yʉre jãve baju jápiarĩ jʉ aivʉ Jʉ̃menijicʉi mára tejarãri na. Jʉ̃menijicʉi mára baju tejarãri na”, arejaquemavʉ ʉ̃.
14 Majare Jʉ̃menijicʉi dápiainore coyʉcʉedacʉyʉ põetedejaquemavʉ dijãravʉi. Majaque cʉrejame ʉ̃, põecʉpe páyʉ. Ʉrarõ baju ʉrĩ majare, d̶acaibi méne. Aru ʉ̃́vacari jã́d̶ovarejame majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve matʉiyede. Meacʉ bajube ʉ̃. Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i parʉéde jímʉ mácʉi parʉéde jã́rejacarã ñʉja. Cũinácʉbe Jʉ̃menijicʉi mácʉ baju. Cũinácʉrabe ʉ̃.
15 Juan Bautista coyʉrejame ʉ̃i borore ʉ̃́re jã́riburu yóboi. Yópe arĩ, cod̶oboborejame põevare:
16 Ʉrarõ ʉ̃i ʉe boje, mearo d̶acaibi caivʉ majare. Obedinʉmʉa ména cʉre d̶aibi majare. Obedinʉmʉa bedióva mearo d̶acavaibi, cad̶atecʉyʉ majare.
17 Jʉ̃menijicʉi coyʉrĩburu yóboi Moisés bácʉre ʉ̃i d̶aicõjeiyede põevare, ména cʉre d̶aicõjeino majare buenidurejaquemavʉ Moisés bácʉ. Ʉbenita Jesucristo barejáme majare Jʉ̃menijicʉi ʉede jã́d̶ovañʉ. Majare aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre jãve jã́d̶ovarejame Jesús.
18 Jã́imʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi mácʉ cũinácʉra, ʉ̃́vacari Jʉ̃menijicʉ baju, majepacʉque cʉcʉ, majare coreóvare d̶acʉdarejame ʉ̃ Jʉ̃menijicʉre. Edarĩ, jípacʉ jiede coyʉcʉedarejame ʉ̃.
19 Ina judíova Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ jẽniari jã́icõjeni jarorejaimad̶a Juan Bautistare. Sacerdotevacavʉ aru Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine memeipõevacavʉ, levita ãmicʉriyajubocavʉ, jarorejaimad̶a ina jabova, “¿Ñamenʉ mʉ?” ne arĩ jẽniari jã́rajiyepe aivʉ ʉ̃́re. Que arĩ, yécʉ põecʉpe páyʉre majiyʉrejaquemavʉ na.
20 Juan Bautistacapũravʉ nuriéna coyʉrĩ jebedejame náre.
21 —¿Dinʉmʉ ñamenʉ mʉ? Cristo ãmevʉ mʉ. ¿Elíarʉ̃ mʉ? arejaima ina sacerdoteva.
22 —¿Dinʉmʉ ácʉpe páyʉrʉ̃ mʉ? Ñʉjare cũiná coyʉjacʉ mʉ, ñʉjare jẽniari jã́icõjeivʉre ñʉje coyʉrãjiyepe. ¿Aipe ayʉrʉ̃ mʉ? ¿Yécʉrʉ̃ mʉ? arejaima ʉ̃́re ina sacerdoteva.
23 Ʉ̃́capũravʉ coyʉrejame náre yópe arĩ, ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, Isaías ãmicʉcʉ bácʉ ʉ̃i toivaiye báqueque:
24 Ina fariseovai jaroimara Juan Bautistare are nʉri jẽniari jã́rejaima:
25 —Mʉ Cristo ãmevʉ. Elías ãmevʉ mʉ. Aru ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bacʉyʉ́ ãmevʉ mʉ. ¿Dinʉmʉ aipe teni põevare Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovañʉrʉ mʉ ocoque? arejaima ina fariseovai jaroimara.
26 Juan Bautista arejame náre:
27 Ji yóboi dacʉyʉme ʉ̃. Ʉbenita ji pʉeno parʉcʉ bacʉyʉ́me. Caivʉ pʉeno meacʉ bajube ʉ̃. Yʉ́capũravʉ pare ʉ̃i cãchinocacʉbu. Que baru ʉ̃́re cad̶ateni bʉojabevʉ yʉ. Pʉ oarĩ bʉojabevʉ yʉ duayʉ ʉ̃i cʉraidoa bʉoimeare, arejame náre.
28 Caiye iye vaidéjavʉ̃ Betania ãmicʉrõi, Jordán ãmicʉriya jia aviá daidʉve ẽcarʉi, Juan Bautista ʉ̃i jã́d̶ovare cuiyede põevare Jʉ̃menijicʉque ocoi nore.
29 Cõmiáijãravʉi yópe barejávʉ̃. Juan Bautista jã́rejame Jesúre dayʉre ʉ̃i yebai. Ʉ̃́re jã́ri, arejame ñʉjare:
30 Ñaime mʉjare ji coyʉvaimʉme ji ávaiyepe: “Ʉ̃ ji yóboi dacʉyʉme. Ʉbenita ji põetequiye jipocamiata cʉrejaquemavʉ. Que baru yʉre vainí tʉibi ʉ̃. Caiyede cʉed̶aquiye jipocamiata cʉrejaquemavʉ”, mʉjare acacʉ yʉ.
31 Mamarʉmʉre yʉ máre coreóvabetecacʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi mácʉre. Ʉbenita põevare Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovacʉdacacʉ yʉ ocoque, Israecavʉ ne coreóvarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, Jʉ̃menijicʉi mácʉre, arejame ñʉjare, ʉ̃́cavʉre, Israecavʉre, Juan Bautista.
34 Yʉ́capũravʉ majivʉ, ji jã́iye báque boje. Que baru coyʉyʉbu mʉjare. Ñai ʉ̃mʉ, mʉjare ji coyʉvacamʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉbe ʉ̃, arejame Juan Bautista.
35 Cõmiáijãravʉi Juan Bautista cʉrejame nore cojedeca ñʉja pʉcarã ʉ̃i bueimaraque.
36 Que teni Jesús noi vaiyʉ́re jã́ri, arejame ñʉjare:
37 Ʉ̃i que aiyede jápiaivʉ, Jesúque nʉrejacarã ñʉja.
38 Jesús núcʉnʉri, copedini, ñʉjare jẽniari jã́rejame:
39 —Yʉ́que jã́radajarã mʉja, arejame ñʉjare Jesús.
40 Cũinácʉ ñʉja pʉcarã Juan Bautistare jápiaivʉ bácavʉcacʉ aru Jesúque nʉivʉ bácavʉcacʉ Andrés ãmicʉcʉ barejáme, Simón Pedroi yócʉ.
41 Cũiná, Andrés vocʉnʉrejame ʉ̃i mamicʉ Simóre. Eayʉ bácʉ, arejamed̶a ʉ̃́re:
42 No yóboi Andrés jíbʉcʉre nʉvarejamed̶a Jesús yebai. Jesús, Simóre jã́ri, yópe arĩ coyʉrejame:
43 Cõmiáijãravʉi Galilea ãmicʉrijoborõi nʉcʉyʉ barejáme Jesús. Nʉñʉ, Felipede copʉrejame ʉ̃:
44 Betsaida ãmicʉriĩmarocacʉ barejáme Felipe. Andrés aru Pedro ne ĩmarocacʉ barejáme.
45 Dinʉmʉre Natanaene vocʉnʉrejamed̶a Felipe. Ʉ̃́re eayʉ, coyʉrejamed̶a:
46 Natanaecapũravʉ arejamed̶a:
47 Náre edaivʉre jã́ri Jesús, yópe arejame Natanaena:
48 —¿Aipe teni yʉre majitecʉrʉ̃ mʉ? arejame Jesúre Natanael.
49 —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi mácʉbu mʉ. Ñʉja Israecavʉ ñʉje jabocʉbu mʉ, arejame Jesúre Natanael.
50 Quénora Jesúcapũravʉ arejame ʉ̃́re:
51 Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ vorĩ nʉinore jã́rajaramu mʉja. Nore Jʉ̃menijicʉi ángeleva, jõd̶aivʉre aru mʉivʉre jã́rajaramu mʉja. Aru ne coricai cʉcʉyʉmu yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, arejame ñʉjare Jesús.